PES - senior s dušou juniora - Diskuze a zkušenosti

verka96 » Sestra Luna Našla jsem aktuální video povídání o zvířatech s Jardou Duškem...
https://www.youtube.com/watch/…

verka96 » Sestra Luna Moc pěkná fotka...
Nyní vás obě spojuje Neptun. Já ho vnímám jako jiný svět, nadpozemský, nepopsatelný.

Sestra Luna » verka96 Ďakujem Vierka, Gitka, Lupi, Thééé

Celý môj harmonogram sa prevrátil naruby. Keď nemusím, tak už ani z postele nevstávam, jedine počas spánku mám možnosť, ak sa pošťastí, byť s Lunou v spojení.
Každú noc si vravím, že nasledujúci deň už vstanem o 7-ej, aby som namaľovala obrázok, upiekla vanilkové rožky, zašla na poštu, na nákup, niečo chutné uvarila a mala radosť z nového dňa... No, nakoniec len spím a spím a čakám, kedy ju do sna privolám....

thééé » Sestra Luna Krása

verka96 » Sestra Luna

aktigram » Sestra Luna krásne

Sestra Luna

verka96 » Sestra Luna Díky, růžičky pomalu odkvétají, ale vydržely docela dlouho. Udělaly mi radost... No, já nevím, jestli raději bude lepší se pořádně vyléčit, nabrat síly, až budeš cítit, že můžeš trochu normálně zase fungovat, tak určitě, pokud bys chtěla nějaké nové zvířátko... Jak píše Lupi, odsmutnit si to... Více se teď zaměřit na sebe... vždyť určitě víš, co ti dělá radost...
Nyní je hodně retrográdních planet a já to vnímám, že něco nového na delší dobu si pořizovat není vhodné - tak to cítím. Ale jinak, co mi dělá radost, tak sýkorky aj. ptáci, co létají na krmítko...
Tady je jedno video ze záchranné stanice v Makově, v jižních Čechách.
https://www.youtube.com/watch/…

A tady je přímý přenos z krmítka, mě se moc líbí...
https://www.youtube.com/watch/…

Lupi » Sestra Luna To byl hezký sen a pravdivý. Každá láskyplná duše nám dá nějaké to Raffaelo.......utěšit tě neumím, všechny smrti v mém životě jsem si prostě musela odbolet a útěchou mi bylo jedině to, že to byly životy dobré, a že jsme všichni dělali, jak jsme uměli nejlíp. Přeju ti, ať ti v životě brzy přistane štěňátko, velké, sladké Raffaelo.

Sestra Luna » verka96 Krásne to tam máš.
Video od Petry Smolovej som si ešte nevypočula, ale chystám sa...
Zápal z hrdla skĺzol do priedušiek...
A ja rozmýšľam, či by nebolo príjemnejšie smútiť za mŕtvou Lunou v objatí malého šteniatka.
Alebo počkať, až keď Neptún vstúpi do Barana?
Vierka, smrť vystriedala Samota, máme to podobné...

Alebo papagája, ktorý rozpráva a k nemu šteniatko...

aktigram » Sestra Luna Aj ty mne, myslím na teba oveľa viac ako píšem, boľavú dušu vylieči iba duša čo bolesťou prešla.
Maľuj, tam daj svoj bôľ, tam daj svoju nádej.

Sestra Luna » aktigram Podobne ako kedysi Vám, tak aj mne sa teraz neustále pred očami premietajú posledné hodiny jej života.
Kiežby som mohla vrátiť čas, výčitky svedomia sa striedajú s pocitmi beznádeje.
Dnes sa mi o nej prisnilo, pribehla ku mne a k mojím nohám položila kokosovú guľôčku Rafaelo. Skočila do rieky, neváhala som ani sekundu, skočila som za ňou. Až v rieke som si uvedomila, že Luna v okolí nie je...

Rozhodla som sa, že každý jeden sen, v ktorom sa mi zjaví, namaľujem.

Nech je pamiatka na ňu večná....

Ďakujem, veľmi mi pomáhate.

verka96 » Sestra Luna Ano, moje sny jsou velmi bujné, obzvlášť když se mi v životě ději zlomove události. Já jsem se prostřednictvím snů s jejím odchodem srovnávala a přijmala. Když proběhlo hmotné vypořádání, bylo to lepší, vyřešila jsem i událost, která se mi stala, abych se s tim smiřila, už to pak bylo jiné a já zase začala žít...
Právě proto jsem i založila diskusi o Neptunu.
Nech vše plynout svým životem, nedávala bych žádné sliby, nic bych nedělala rozumem. U mě i u tebe Neptun vládne a spluvladne 12.domu. Nechat odejít to co mi nepatří, a s láskou přijmout to, co je moje a co jsem ještě ne přijala - proto nám to chodí do života,dokud se to nenaučíme přijmout. Pěkně to vystihla Petra N. Smolová... Krásné mluví o Neptunu.. Myslím, že u mě je to teď samota, u tebe tu teď vidím smrt...
Sny jsou strašně individuální. Až po čase mi docvaklo úplně zřetelně, že jsem se s ní loučila. Občas jen někdy se mi opět objeví ve snu, někdy si přeju, ať mi dá svatý pokoj...
Ale to už si z toho dělám srandu...
Mě to tehdy hodně fyzicky vysililo, nebyla jsem schopná moc fyzicky fungovat, velká ztráta životní energie. Jak píše Aktigram, příroda, zvířátka, to jsou naši velcí pomocníci. Nech to vše projít, časem najdeš klid a sílu...

Dusicková...

aktigram » Sestra Luna Veľmi neskoro sme si uvedomili že nevieme bez seba žiť, že spoločný život nás obidvoch naplňa, ale ďakujem aj za to.
Vidíš, pri Lune si napísala presne to čo som v živote potrebovala aj ja - daj mi slobodu a ja ťa nesklamem.
Drž sa moja, Luna je stále pri tebe, spoločne tak ako za života tak aj teraz omáha liečiť tvoje rany, pomáhate si navzajom a to je vždy na každom vzťahu to najkrajšie.
Vieš, ked už ju budeš vidieť iba ako slobodnú, krásnu, bláznivu tak sa oprostiš od jej smrti. Ukazujú sa aj na mysli tie krásne okamihy ja tomu hovorím ostali v mojom srdci takí ako boli za života a nie vo chvíli odchodu.

Sestra Luna » Sestra Luna

Sestra Luna » aktigram Podobné som to mala s ockom, pár mesiacov po jeho smrti, som cítila ako nado mnou bdie.
Raz som zletela zo schodov, zázračne som dopadla na nohy, žiadny škrabanec, nič, akoby v tej krátkej chvíli nešťastného pádu, mi narástli krídla.
Rozlúčil sa so mnou iba raz, počas spánku ma chytil za ruku, otvoril skriňu, z ktorej sa vynorili tie najkrajšie svetelné farby, aké si človek asi len vo vlastnej fantázii dokáže predstaviť.

Snívalo sa mi o ňom asi len dvakrát, ani v jednom sne neukázal svoju tvár, vždy keď som sa k nemu chcela priblížiť, ocitol sa v inej miestnosti.

Ďakujem Vám, čas zrejme všetky rany zahojí, ale jazva zostane naveky.

Luna je taktiež drevený Kôň ako Vy, mala rada voľnosť, pohyb bez obmedzenia.
Do desiatich mesiacov som ju mávala na vôdzke, lebo skákala po cudzích ľudoch, povedala som jej: "Stačilo, odteraz budeš chodiť bez vôdzky...", od toho momentu sa naše puto ešte viac prehĺbilo a nikdy viac na človeka neskočila.

Mirko musel byť veľmi šťastný po Vašom boku, tak ako som bola ja pri Lune.

Sestra Luna » verka96 Mamka sa Ti zjavila teda viackrát? Tie videá si musím pozrieť i ja, len teraz ani na to nemám silu.
Ochorela som, bola by som rada, keby sa mi o Lune snívalo každú noc.
Ten posledný sen, ktorý sa mi sníval dva mesiace pred jej smrťou, bola vlastne psychická príprava na jej odchod.

Dala som jej sľub, že ju budem hľadať, netuším, kde a ako, ale jedného dňa ju nájdem, ak sa mi to nepodarí v tomto živote, tak hádam počas posledného výdychu v diaľke zbadám jej tvár.

aktigram » Sestra Luna Moja dcéra chcela aby som ostala u nej, aby som sa do domu už nevratila, preplakala som celé 2 noci v samote/ myslím skutočnú samotu aj ked ťa obklopujú ľudia/ a potom som povedala idem domov, áno tam kde sa to udialo, kde moji odišli pred mojimi očami. Tu noc som konečne aj trochu spala a ráno som sa pripravila na pohreb.
Odvtedy som doma, bývam teda žijem sama a predsa necítim tak strašnú samotu ako vtedy.
Moje sny s mojimi? áno aj tie boli ale nikdy to neboli super sny ak tam bol Mirko tak sa predo mnou skryval nedovolil mi aby som sa k nemu priblížila až som si vo sne uvedomila že on je mrtvý - sen skončil.
Ich blízkosť som cítila a pomáhalo mi to, no vedela som že im musím dať slobodu, lebo môj bôľ. moje volanie ich nútilo byť pri mne.
Teraz je to krásny pocit, viem že sú živý v mojom srdci navždy a na inom nezáleží.
Jenny sa mi prisnila tento rok prvý krát a to už je chúda tam dlho, no bol to len zlomok vo sne - prebehla okolo mňa vrtiac chvostikom.
Nespútaj nikoho a hlavne seba, dovoľ si ten luxus plakať ak tak cítiš, byť nahnevaná ak to potrebuješ.

Sestra Luna » aktigram Krásne ste to napísali.

Nachádzali ste sa v tej chvíli v blízkosti domu? Prepáčte, že sa pýtam, ale Vaše poznanie a spracovaný hlboký žiaľ sú pre mňa veľkou útechou.
Kedysi som sa veľmi dlho spamätávala zo smrti ocka a najlepšieho priateľa, teraz si Smrť vzala moju najlepšiu priateľku a spriaznenú Dušu. A spolu s ňou odišla aj moja radosť zo života.
Zjavila sa Vám Duša Vašej milovanej bytosti? Cítite ju aj po rokoch? Prihovára sa k Vám v podobe sna?

thééé » Sestra Luna To je krásný sen...
Vidím v tom vývoj...

verka96 » Sestra Luna Ale ty přece nemusíš mít žádné výčitky svědomí, smrt přece patří k životu, každý tam jednou půjdeme. A ty se s ní znovu setkáš, jak nastane tvůj čas...
Myslím, že Luna měla krásnou smrt, byla jsi s ní do poslední chvíle, poskytla jsi vše, co bylo v té chvíli za potřebí. Určitě se s ní budeš i nyní dále setkávat tak, jak píšeš, já to měla velmi podobné. Velmi intenzivní sny, milionkrát loučení, milion věcí, co se jsem si potřebovala dořešit a to je léčení bolestí.
I mě velmi pomáhala příroda, všechny ty věci kolem, co se děly mi přišly strašně směšné a malicherné. Tehdy začínal kovid a mě to všechno bylo totálně u ... Takže díky tomu jsem si vytvořila úplně přirozeně psychickou obranu, i když jsem byla totálně na ... A nejvíc, co se mi pomáhalo, byl Jarda Dušek s těmi svými povídáními o smrti na youtube až do

aktigram » Sestra Luna Ach moja, ja neviem či je to prekonané aj po 13 rokoch. Nie, neboli to ľudia, bola to príroda. moje hory ktoré počuli a cítili môj bôľ, bola to moja Jenny, môj psík, bolo to všetko okolo mňa čo sa dalo objímať, moje mačky.
Ja som potrebovala o tom hovoriť, o tom okamžiku o tom dni, ale ľudia to nechceli a tak som si to musela všetko premietať donekonečna v hlave.
Mne veľmi pomohla moja tvorba, pohlcovala ma a ja som cítila aj naplnenie v nej. Zmenilo ma to, ja neviem či k lepšiemu, ostala som realistickejšia a drsnejšia - možno to je ten čas kedy si uvedomíme že nezáleží na iných ale záleží na mne - ak ja som v pohode tak je všetko v pohode aj vzťah k iným.
Ked odišla Jenny bolo to zlé, znovu pripomenutie tej bezmoci a znovu hory ktoré liečili moju dušu, lebo vtedy je veľmi boľavá duša. Nie ja neobjímam stromy, ja mám pocit že som tým stromom a les je mnou.
Dlhý čas mi trvalo že ihneď po prebudení už nekričím Jenny.
Všetko potrebuje čas ale ja verím v slová ktoré mi otec pripomenul po jednej ťažkej operácií - Boh naloží iba toľko na človeka čo dokáže uniesť, nič viac. Silný človek toho ma vždy viac ako slabý, ale jemu záleží na každom.

Sestra Luna » thééé Dnes v noci som ju videla, nebol to sen, bola som pri vedomí...
Za zatvorenými viečkami sa mi premietol film ako na filmovom plátne.

Luna bola v podobe malého šteniatka, plná nadšenia zo života. Objavila čaro mláky, skákala do vzduchu, pri dopade na zem jej mláka ofŕkala celý kožúšok.

Začalo pršať, dažďové kvapky sa postupne menili na miniatúrne srdiečka, ktoré roztomilo chytala do papuľky.

Bolo to také krásne.

Keď som však otvorila oči, Luna zmizla...

Sestra Luna » verka96 Ďakujem, Vierka.

Mám výčitky svedomia, jej smrť mám neustále pred očami. Nechcela umrieť, bojovala do poslednej chvíle. Deň pred smrťou som plánovala cestu do Košíc, ale keď som videla jej nešťastný a prosebný pohľad, rozhodla som, že zostaneme tu, kde mala k dispozícii bezbariérový prístup do záhradky.

Prišla si po ňu prirodzená smrť.
Celú noc sme prebdeli, Luna sa zrejme ocitla v inej dimenzii, nevedela si nájsť vhodnú polohu na spanie, párkrát sa postavila a dívala sa na balkónové dvere, ktoré pohltila tma.
Vzala som ju teda na čerstvý vzduch, do záhrady, lúčila sa s okolím, ľahla si na zarosenú trávu a zvalila sa na bok.
Vravím jej: "Luna, tu nemôžeš zostať, je chladno, do rána by si tu umrela..."

Ľahla si späť do brlôžka, po čase sa opäť postavila, rituál so záhradou sa zopakoval ešte dvakrát.
Ale to už nebola schopná vrátiť sa späť do teplej miestnosti, musela som ju na rukách preniesť z mokrej trávy do mäkkej perinky.

Hladila som ju a prihovárala sa k nej, že ak už nevládze, môže kľudne zaspať a viac sa neprebudiť, že sa na ňu nebudem hnevať, ak to tak spraví...
Ďakovala som jej za všetko krásne a povedala, že najkrajšie roky svojho života, som prežila po jej boku...

Luna sa ku mne párkrát prihovorila, neobvyklým spôsobom....

Slnečné lúče sa predrali tmavou miestnosťou, až vtedy som si všimla, že má fialový jazýček. Ponúkla som jej čerstvú vodu, ktorú odmietla, začala vracať, ručník som jej držala pod papuľkou, vyniesla na terasu a odbehla po mokrú handričku, aby som jej utrela papuľku.

Našla som ju v atypickej polohe...

Tušila som už, čo sa deje...

Ležala na pravom boku, hlavičku mala vytočenú dozadu a ľavú zadnú labku s chvostíkom vystretú v línii chrbta, v tej polohe sa posledný krát vycikala, jej telíčkom prebehli posledné impulzy života a s posledným výdychom sa telo vrátilo do prirodzenej polohy.

Z otvoreného očka sa vytratila iskra. Pozrela som sa na čas, bolo 8:00, vybrala si ten najkrajší dátum, aký mohla, ktorý mi ju bude do smrti pripomínať...

Pamiatka zosnulých

Sestra Luna » aktigram Ďakujem Vám za vrúcne objatie.
Ako ste sa vysporiadali so stratou Vy?
Kto Vám pomohol postaviť sa na nohy po tej nešťastnej udalosti, ktorá sa Vám odohrala pred rokmi?

Dnes ma čaká prvý deň v práci po úmrtí Luniatka. Bol to terapeutický psík, chodievala so mnou i do práce, bola vždy a všade prítomná, aj preto ma jej strata tak veľmi bolí.