Jóga a duchovní praxe - Diskuze a zkušenosti

streep Chcem prispieť a podeliť sa o moje skúsenosti. Stále hľadám, som na ceste. Cca 25 rokov sa zaujímam o rôzne techniky , terapie, rôzne druhy meditácie. Pracujem na sebe. Ale nič pravidelne. Skôr sporadicky. V určitom období som bola dalo by sa povedať duchovne náruživá, ale už ma to prešlo ?
Nerobila som žiadne bojové umenia, joga nič podobné . Len milujem tanec a občas sa idem prejsť a vyčistiť na púti do Santiaga.

Už ani nepamätám presne koľko veľa rokov dozadu si moje telo, bez toho aby ja som dala nejaký pokyn začalo niečo cvičiť. Bez toho, aby som mala akékoľvek základy jogy, čikungu, taiči atd... si moje fyzické telo začalo robiť nejaké ladné cvičenia. Niekedy to bolo 10 min, inokedy ma v tom cvičení moje telo „držalo“ aj hodinu a pol. Nerozumela som tomu, ale nechala som nech „cvičím“len som to pozorovala, čo sa deje.( nie je jednoduché popisovať tieto skúsenosti ? ) hľadala som na kurzoch, na nete.... podobalo sa to trochu na čikung, trochu na jogu v pohybe, ale bolo to niečo iné. Raz niekde pri mori som videla ráno chlapíka a ten cvičil cvičenia, ktoré cvičilo aj moje telo.... povedal, že cvičí staré čínské jogove cvičenia, ktoré boli tajné, alebo zakázané... dynamickú jogu, jogu Soleil.....( moje telo si však evidentne veľmi dobre spomína na niečo, na čo si moja hlava nespomína ?, ale to je fajn.
Okrem toho sa mi stávalo, že napr. pri splne, večer si moje telo začalo cvičiť nejaký súbor asán – potom som z knihy zistila, že som zacvičila kompletnú zostavu pozdrav mesiacu...bez toho, aby som poznala jogu. inokedy si moje telo cvičí ako keby som cvičila s nejakým neviditeľným fyzioterapeutom. A dostanem len v tej chvíli napr. len úplne jednoduchý pokyn – dotiahni, vydrž, môžeš uvoľniť. Ale je to len ako pocit, nie hlas. Inokedy zas sa mi napr. stávalo, že po riadených meditáciach, keď som zas precítila telo, tak som začala chodiť rovná ako sfinga, len ruky si robili nejaké mudry, sprevádzané veľmi minimalistickými pohybmi rúk. Inokedy zas napr. keď som si pustila nejakú tibetskú hudbu, tak sa začali také tie rituálne poklony – doľahunutia celým telom a tvárou na zem a tak a naspäť a tak dookola, tak ako sa modlia v Tibete....vždy všetko bez toho, aby som poznala tieto praktiky.
Vždy pocit po týchto cvičeniach je to zrelaxovanie, energeticky nabitá, veľa vnútorného tepla, veľmi malá potreba spánku, totálne bdelé vnímanie tu a teraz, koncentrovaná, vnímanie silnej energie na tele, hlavne na rukách... neviem to celkom popísať, niekdy asi tranz.. tak rôzne. Niekedy to trvá dlhšie, niekedy kratšie.

Tak som v minulom roku začala chodiť na kurzy jogy. V lete som bola na týždenný intenzívny kurz jogy. Od rána do večera rôzne techniky. Rozcvička, očistné techniky, príprava na asány, asány, dýchania, meditácie, dookola celý deň, celý týždeň. Skúšali sme tam aj napr. dervišské tance aj iné veci. Osobných skúsenosti veľa, okrem vyššie uvedených aj veľmi veľa. Ale summa summarum ten pocit je často ako keby ste mali motor od Ferrari v kasni od Trabantu ?. Teda to čo ma postretlo a čo sa mi deje cítim ako nejaký dar, ktorý však ešte neviem celkom dobre využiť. Viem, že by som to mohla na niečo využiť. Dúfam, že nájdem inšpiráciu, informáciu, vďaka ktorej prerobím kasňu Trabanta na niečo iné a využijem potenciál Ferrari, aby som povozila seba, alebo aj iných. Ďakujem Rigpa, že si otvoril tému. A ak máte niekto podobné skúsenosti, alebo nejaký koment k mojim skúsenostiam poteší. Ďakujem

streep » Drahomiluše ...byly jsme záměrně "vláčeni" po horách....proto, aby se nám vyčistila hlava a zastavila mysl......moja skúsenosť je, že áno, dá sa to v pohode dosiahnuť a áno takéto "vláčenie" po horách môže byť veľmi očistné . Podľa mňa len závisí koľko v tom bolo vnútorného odporu, alebo možno nútenia sa do niečoho, možno strachu, kritiky atd.neviem.. ak si to vláčenie "vychutnáme"a príjmeme s tým spojene veci( mokré šaty, boľavé nohy, pľuzgiere a pod. - to netreba nejako zvlášť riešiť, lebo momentom zastavenia sa vymeníme šaty, bolesť sa zjemní - to utrpenie vlastne končí )....takže ak si to vláčenie sa po horách užívame, sme sústredení na svoje kroky... vnímame tú nádheru hôr...v určitej chvíli tá myslel proste stojí, nekecá, je tu len to vnímanie seba, okolia krásy ...len uvedomenie....
ale ak to vláčenie berieme len ako nutné zlo, ktoré si vôbec neužijeme.... tak asi k tej očiste nedôjdeme :-)

streep » Drahomiluše nelpění treba trénovať... mne pomáha filozofia, že všetko čo má začiatok má i koniec, a že všetko čo máme aj tak raz stratíme. mladosť? krása? všetko časom stratíme, pominie to.to sú fakty a nielen pekné a príjemné veci, ale aj tie "zlé" - rôzne problémy, bolesti - všetko ma začiatok i koniec. Tak je zbytočne na tom lipnúť. všetko čo existuje má začiatok i koniec... a ak sa s tým zmierime, tak to je asi to osvietenie :-)

Drahomiluše » streep Bylo to v krásné přírodě, lesem, horami, nádhera a vše špinavé jakoby
z nás odcházelo a mysl fakt mlčela, protože člověk měl jiné starosti....
aby se vydrápal na další kopec...nebylo to nutné zlo....

streep » Drahomiluše tak si to zažila

Drahomiluše » streep Také si říkám, že vše dobré i špatné se jednou změní, ale asi ne dost často a dost důrazně. Hezky jsi mi to připoměla

Drahomiluše » streep Nevím, co to bylo.......je to úplně jednoduché a prosté...........ale když to budu chtít, tak to nezažiju

streep » Drahomiluše len stačí mať viac uvedomenia... a to uvedomenie sa práve dá nacvičiť v meditácii :-)

Drahomiluše » streep delší dobu vnímám, že bez meditace se nepohnu dál

rigpa » streep No bezesporu si sebou něco neseme minula :-

Ase » streep Ahoj, skôr ako budem reagovať, po čom túži tvoja duša?
Ak nechceš verejne, kludne aj do správ, je to niekedy veľmi osobná otázka pre druhého.

Nie každý chodí na púte do Santiaga

A.