Diskuze, Diskuzní fórum

alassea » Namchan ďakujem za tvoje slová ,vlastne som dlho nedokázala odpustiť,a ešte stále som neodpustila /ale čo?keď vlastne viem,že nič nie je náhoda a všetko som si svojím konaním prichystala ja / a dlho som sa tiež nedokázala modliť,alebo vobec priblížiť k Bohu,teraz už by to snáď šlo,ale aj tak neviem ,ako na to,predsa len som ešte stále moc sebecká

alassea » Tasha11 Ja to skúsim ,s otcom neviem,či by sa na takúto tému dalo "rozumne" hovoriť,je dosť materialisticky zameraný,asi by neuveril

alassea » Namchan Skúsim to popísať konkrétne.Moja mama-veĺmi závislá na svojom mužovi/mojom otcovi/až natoľko,že si myslím,že reálne hrozí,že keď ona "raz" zomrie zostane ako privtelenec pri ňom,pretože nie je schopná ho opustiť,vzdať sa ho,nechať ho ísť,tiež je v nej obrovská nenávisť,čo ju hrozne zatemňuje.Ako sa tu dá pomocť,aby sa to nestalo,respektíve ako tu vobec pomocť.Je alkoholik-všeobecne má problém so závislosťami a pri vyhotovení aut.kresby na jej "osobu" tam boli zistené 3 privtelené duše.Asi naozaj len tá Modlitba by mohla pomocť.Každý má predsa svojho anjela,možno i viac anjelov-ale podľa stupňa svojho vývoja,takže aj tí anjeli mávajú rozličný stupeň vývoja,neviem či som sa do toho nezamotala,to sú zas dokopy dve témy

alassea » Namchan Stretla som sa na regresnom kurze s pojmom privtelené duše,tomu všetkému rozumiem,okrem iného to má aj logiku,a mám s tým skúsenosti aj z mojho blízkeho okolia.Hovorilo sa na tom kurze o tom,že niektoré privtelené duše človek so sebou "nosí" i niekoľko storočí,to znamená,že keď zomriem/napríklad ja/ tak ten privtelenec so mnou zostane a prejde do ďaľšej inkarnácie?tomu nerozumiem.Nevieš,prosím,ako to je?

alassea » Charis Ahoj Iva ,bola som asi 2 krát,ten prvý ako decko keď som sa topila - v bazéne ,napriek tomu,že tam bolo plno ľudí ,ktorí by ma iste zachránili /videli ma topiť sa/ mala som reálny pocit,že sa utopím a už som sa ani nesnažila z toho dostať-klesla som na dno a hovorila som si,že to nie je ani tak strašné,že sa proste utopím potom sa niečo vo mne vzbúrilo a znovu som sa začala snažiť a potom ma vytiahli-trvalo to celé asi len pár sekúnd,ale ten pocit mám stále v pamati.A potom ešte raz,keď som bola tehotná,išla som s jedným človekom/však vieš s kým/ aj s mojím mužom a s malým synom autom,a tá osoba začala strašne zrýchlovať a ja som mala pocit,že nás chce všetkých zabiť.Potom sme ju nejak presvedčili a spomalila.A to vo mne neodpustené zostáva doteraz. PS:Bola som blízko smrti /aspoň mám ten pocit/,čo sa týka mojich blízkych-najma detí-keď mali na mále a tam som pociťovala veľkú beznádej-teda to uvedomenie,že neviem,aký dlhý má byť ich život,že to nemám v rukách ja-asi som príliž veĺký pesimista.Zmenilo ma to v tom,že som si uvedomila,že nikto tu nebude večne.

alassea » hela215 Mne teraz pri tej fotke k tebe nejdú žiadne vážne úvahy ,proste

alassea A podľa toho teda by som ako žena mala byť vo všetkých inkarnáciách,ak ovšem niečo nepo...kazím svojím správaním.Mám veľa informácií z kníh,ale málo z vlastných skúseností-respektíve regr.terapiou som zistila / a cítila som to tak už predtým/,že som mala veľa vedomostí,poznanie,moc a zneužila som to,chcem sa ťa teda opýtať,odkiaľ máš svoje poznanie,vyciťuješ to?/ak smiem vedieť/

alassea » Najdise.cz Tak ma pri čítaní napadlo,ako tá pani doktorka,čo vedie tým na výskum rakoviny-čo vymysleli ten nový liek-počúvala som ju dávno v rádiu,už si to moc nepamätám,ale myslím,že jej na rakovinu zomrel brat a muž,a nakoniec ju to tak vybudilo,že sa vrhla do toho výskumu-a hlavne tá choroba jej niečo hovorila,čo ona zrejme pochopila-hlavne to nevzdala

alassea Ja viem,máš pravdu,tiež si tvojich názorov vážim

alassea Ja som tým iba chcela povedať,že trebárs my,čo to máme dedičné,sme náchylnejší nie preto,že to mali povedzme rodičia,ale preto sme sa narodili do takejto rodiny,že to zodpovedalo stupňu nášho vývoja-so všetkým /teda aj chorobami/,čo k tomu prináleží...moj dlhoročne pestovaný a dusený odpor ma doviedol k nezhubnému nádoru na prsníku-mal veľkosť 1,5 cm a tam ale táto moja "choroba" splnila účel-zobudilo ma to,aby som začala myslieť inak,aby som sa spamätala,a tiež som dostala šancu na nápravu-nebol zhubný a napriek tomu,že som si prsia nikdy nekontrolovala,vtedy mi vtedajší manžel len tak z ničoho nič povedal,že by som to mohla urobiť,urobila som a možno mi tým aj niečo splatil,možno...čo som napísala/a ťažko sa o tom zrozumiteľne píše/,je len moj osobný názor a nechcem nikoho presviedčať o opaku ,za každý názor som vďačná

alassea » atraM Ten pohreb je naozaj veľmi doležitý,aby sa človek rozlúčil,prijal ten odchod,mne sa tiež stáva,že si neuvedomím,že strýko už zomrel-pretože som mu nebola na pohrebe

alassea » atraM V posledných diskusiách sa spomínala rakovina a to,že či si to tí ľudia niečím zaslúžili,konkrétne etikoterapia hľadá príčiny-väčšinou sú nájdené v nedostatku sebelásky,vo veľkom odpore,neodpustenej krivde,myslím,že stále mám nábeh na rakovinu /ako mnoho iných ľudí/,pretože tieto veci ešte stále v sebe neviem spracovať,aj keď už vidím /aj keď zahmlene/,ale človek sa nemože donekonečna klamať a vyhovárať sa na osud,na nespravodlivosť života,že jemu sa to stalo a inému nie.U nás v rode je to takto-z maminej strany všetci súrodenci zomreli na nejaký typ rakoviny,mama má tiež rakovinu-vyoperovali jej nádor z prsníka.Z otcovej strany majú všetci cukrovku,u všetkých by sa dalo vypozorovať správanie,ktoré k tomu viedlo.Teraz už sa nebojím,že dedične mám k tomu blízko,pretože na rozdiel od nich moj život nemá v rukách iba moderná medicína s jej lekármi /vymysleli liek na rakovinu,že?/,ale ja sama.

alassea » alassea Ale radši rýchlo utečiem,kým dostanem vynadané

alassea » Najdise.cz a ešte sa vrátim späť k cintorínom,ja tiež občas chodím rada na cintoríny,je tam zvláštny pokoj,stromy...ale nerada tam chodím s deťmi,práve preto,že mám pocit,že tam može byť veľa duší,ktoré sa nedokázali odpútať od svojho tela,a prejsť na druhú stranu.A deti sú vhodné médium pre tieto stratené dušičky,si myslím.ďakujem za príspevky

alassea » Najdise.cz

alassea » hela215 Ahoj heli ,bojíš sa,že sa ťa babička jasne opýta,či umiera?a ty jej nebudeš vedieť klamať do očí?.Ja osobne by som to chcela vedieť a tiež by som chcela,aby bol pri mne niekto,kto sa smrti nebojí,pretože keď na tejto zemi zomriem,narodím sa na druhom brehu.Ak je schopná takéto veci prijať,tak s ňou o tom hovor,povedz jej ,že /aspoň v myšlienkach/ budeš až do konca s ňou,že ju budeš sprevádzať a potom na ňu nezabudneš a nech sa nebojí...tak a teraz plačem,babičku som mala veľmi rada.Keď zomrela,blaženejší pohľad ako mala ona po smrti som ešte nevidela. Držím ti palce.

alassea » Najdise.cz presne tak,a ja mám tiež fóbiu z malých uzavretých priestorov. :nie ,nerobím si zo smrti srandu,je to vážna téma,myslím si,že je dobré to,že človek sa smrti nebojí,určite ,keď sa blíži staroba alebo nejaká vážna choroba,tak strach zo smrti narastá,neviem,rada by som bola,keby som sa smrti nebála

alassea » alassea Nikto asi nechodí rád na cintoríny /hřbitovy/,aj keď asi to,že je tam taká pochmúrna atmosféra-tak má byť,aby si človek uvedomil pominuteľnosť žitia,na dušičky to tam pekne svieti a pripomína,že raz vstaneme zmŕtvych-aspoň pre kresťanov určitá nádej...Napriek tomu by som volila ten popol,a ako písala kačenka,oheň ma tiež fascinuje,dokážem sa strašne dlho pozerať do ohňa,do žeravých uhlíkov,je to krása a sila a oheň všetko spáli ,aj minulosť a nás s ňou /tak isto ako zem všetko stroví,len pomalšie /.

alassea » Charis Dobrý nápad-to krematórium ,ja mám tiež pec na vysoký výpal,tak budeme podnikať spolu,ke´d už keramika nebude vynášať

alassea » alassea ,no aj tak by som chcela niekde splynúť s prírodou ako byť na cintoríne .Napadá ma pritom problém mojej mamy-keď ju nepochováme vedľa nášho otca /jej muža,ktorý s ňou už dlho nežije/,bude nás chodiť po smrti strašiť./Tá hrozba bola vyslovená vážne :8:/Potrebuje ho aj po smrti vlastniť a ja chcem byť slobodná