Se svou Slunečnicí obešel náš dům...Večernice posmutnělá... Tady! Tu!Zlatými lístky ověnčil pěšinku k jabloním...ještě se netřpytily tolik, její oči!!!V závoji mlhy, Večernice nedočkavá...oděná v ty kvítky... pěšinkou k jabloním...Tolik zlata! a přece jenom iluze...z potůčku na louce... prostovlasá voda...Prostovlasá iluze a jeden Slunečníka jedna Večernice...
myriam
Išla som sa najprv pozrieť ako sa voláš...Hanah tvoja báseň je ako tvoje meno...stará ako okamžik ktorý sa nevráti...tajomná ako každá ilúzia...a láskavá ako pohladenie odchádzajúceho dňa....mne sa veľmi páčila...vyvolala krásnu spomienku...ďakujem