blízkosť smrti - Diskuze a zkušenosti

alassea Ahoj Iva ,bola som asi 2 krát,ten prvý ako decko keď som sa topila - v bazéne ,napriek tomu,že tam bolo plno ľudí ,ktorí by ma iste zachránili /videli ma topiť sa/ mala som reálny pocit,že sa utopím a už som sa ani nesnažila z toho dostať-klesla som na dno a hovorila som si,že to nie je ani tak strašné,že sa proste utopím potom sa niečo vo mne vzbúrilo a znovu som sa začala snažiť a potom ma vytiahli-trvalo to celé asi len pár sekúnd,ale ten pocit mám stále v pamati.A potom ešte raz,keď som bola tehotná,išla som s jedným človekom/však vieš s kým/ aj s mojím mužom a s malým synom autom,a tá osoba začala strašne zrýchlovať a ja som mala pocit,že nás chce všetkých zabiť.Potom sme ju nejak presvedčili a spomalila.A to vo mne neodpustené zostáva doteraz. PS:Bola som blízko smrti /aspoň mám ten pocit/,čo sa týka mojich blízkych-najma detí-keď mali na mále a tam som pociťovala veľkú beznádej-teda to uvedomenie,že neviem,aký dlhý má byť ich život,že to nemám v rukách ja-asi som príliž veĺký pesimista.Zmenilo ma to v tom,že som si uvedomila,že nikto tu nebude večne.

Charis » alassea Ahoj Bea napadlo ma to dnes, ako som sa topila s malým Ondrom, ten hrozný pocit beznádeje, že už som urobila všetko a už ho neudržím nad vodou,že už je definitívny koniec, vtedy som prosila Boha , nech zachrani jeho, a sľúbila som , ak to prežijem, že sa budem snažiť byť dobrá. Veľa krát ma to napadne.(keď som zlá) Aj keď mám s Ondrom nejaký konflikt, spomeniem si na to a poviem si vďaka za to ,že si tu, a asi sme dostali druhú šancu, nie preto aby sme si tu len tak v kľude prežívali ,ale niečo urobili.Máme ešte nejakú prácu. Tak, to ma dnes napadlo.
PS.: naozaj najťažšie je asi prežiť smrť svojho dieťaťa