stěhování kvůli lásce - Diskuze a zkušenosti

alassea Bývala som vyše 30 rokov v meste a nikdy som nechcela ísť na dedinu,ale to príde aj s vekom,že človek mení názory-my sme s mužom začali budovať nový vzťah aj nové bývanie-odišli sme na dedinu,ale je to kúsok od Brna ,začali sme odznovu,obidvaja,rovnaká štartovacia čiara, pretože vždy by to bolo tak,že býva u mňa ,nie v našom,bývam 150 km od rodiny,nie je to až tak strašná diaľka, ale všetko som to na rozdiel od teba tak chcela,ak by to bola láska ako trám,tak neváhaš ani ty ani on,tak si to aj vzhľadom k tvojmu veku ešte radšej rozmysli

Najdise.cz » alassea Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele iva.ctvrtek, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Dekuji za nazor.. on nevaha.. on chce byt se mnou.. ale pristupuje k tomu tak, ze bud budu akceptovat ze chce byt a zustat cely zivot tam kde je nebo se rozejdeme..tak nevim..ja to musim akceptovat a on ne?

Najdise.cz » alassea Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Sem.miš, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Beo, ale ruku na srdce - splnily se Ti ty sny o hodném manželovi a jedinečném vztahu? Proč tolik moc působíš, jako by Ti prostě v životě právě tohle nevyšlo tak, jak sis vysnila? Ne vždy je odstěhování se za partnerem to pravé. A ne vždy je to pravé odstěhování z města na vesnici. To záleží na povaze a touze člověka. Pokud městská holka od mala sní, že jednou bude mít barák a hospodářství a pak si to splní - to ano. Ale pokud jí to v městě vyhovuje a jde na vesnici z jiného důvodu, už to není to ONO.

alassea » Sem.miš Ahoj sem.miš,u nás to bolo tak,že moj muž /vtedy sme ešte neboli zobratí/, u mňa býval 2 roky-zámerne píšem u mňa,pretože som to tak cítila,v dome,ktorý sme stavali s mojím bývalým mužom.Moja rodina ho príliž neprijala,deti z prvého manželstva dosť ďaleko,boli sme tam ako v zlatej klietke,najprv sme sa chceli presťahovať niekam bližšie k horám na Slovensko a napokon sme sa "náhodne" dostali na Moravu-na dedinu,musím povedať,že napriek mojmu dlhodobému názoru na dedinu som veľmi spokojná,s bývaním,prostredím,som veľmi spokojná-pochopila som ale jednu vec-človek /teda ja/ si často myslím,že sa niečo zlepší,keď to alebo to spravím inak-napr.to bývanie,osobne si myslím,že to tak všetko malo byť,aj keď som si stále neni istá tým-čo mi občas vyčíta rodina-či som pred niečím neutiekla.Som ochotná pripustiť-až teraz-že áno,napr.pred tým aby ma mama naďalej zraňovala-nevedela som to vyriešiť inak,a to vyriešenie/odpustenie/ na mňa stále ešte čaká.A čo sa týka vzťahu-mám pocit,že keby som bola kdekoľvek a s kýmkoľvek,že ešte stále nedokážem byť šťastná,pretože to akosi neviem,alebo nechcem?zakázala som si voľakedy nevedomky sa radovať?Ale neviem to porovnať,pretože som ešte "dokonalý"vzťah nezažila-neviem,čím to všetko je.Ale teraz som sa nechtiac vplietla do diskusie k inému problému