??? - Diskuze a zkušenosti

alassea Už som tu dávno nebola,tak niečo málo tiež prispejem .Keď som sa rozviedla /vtedy som si samozrejme myslela,že je to len manželova vina/,tak som takpovediac oslavovala-asi rok,dostala som sa z vezenia,dostala som sa z niečoho,čo ma deptalo a dostala som sa /napriek manželstvu/ z veľkej osamelosti.Povedala som si,že to s deťmi zvládnem aj bez neho,keď o mňa nestojí natoľko aby mi dal prednosť pred koníčkami,alebo keď ma nedokázal postaviť aspoň na rovnakú úroveň.Teraz-po dlhom čase ,si začínam uvedomovať aj svoje chyby a tým ako sa mením/alebo starnem :4:/,si uvedomujem,že chlapi sú predsa len iný ako ženy /myslím zmýšľaním :6:/,a že chlapa proste neprerobím na svoj obraz,že ho nemožem vlastniť celého bezozbytku,ale teraz - v druhom manželstve,je to pre mňa prijateľnejšie ako v minulosti.A ešte niečo,asi rok po rozvode,keď opadla eufória ,som si začala pripadať hrozne sama a bola by som schopná začať vzťah snáď s hocikým,kto by sa mi aspoň trochu páčil-preto radím,tým,čo sú nedobrovoľne sami-počkajte na toho pravého ,určite niekde zarohom čaká,len byť v správnom čase na správnom mieste.ahoj.