Sestra Luna (* 4.4.1981)
Žena
Teraz už vidím, boli nutné dve operácie.
Celé detstvo som však prežila v temnote, nedokážem si viac vybaviť tvár môjho ocka, umrel pred operáciou mojich očí. Vnímala som len siluety postáv, našťastie som bola schopná čítať knižky, a tak som len čítala knižku za knižkou a zakaždým sa vžila do pocitov hlavných hrdinov.
Tá čiastočná slepota bola v mojom prípade potrebná, chránila ma pred krutou realitou.
Áno, mohla som sa ozvať, že niektoré detaily môjmu zraku unikajú, no naučila som sa vnímať celok. Celý čas som mlčala a tajila moju slabosť pred celým svetom.
Najkrajšie na tom všetkom bolo, že skrz reálne utrpenie som sa v mojich snoch dostala do raja. Pre mňa aj nočná mora bola zážitkom, každú noc iný príbeh, krásne zaostrený. Čím viac detská duša počas dňa trpela, o to intenzívnejší sen jej nekonečná myseľ v noci ponúkla.
Ako to tak po sebe čítam, bola som zvláštnym dievčatkom.
A preto, milá Vierka, snívaj, neanalyzuj sny, nechaj ich plynúť, oddaj sa spánku. Vnímaj pocity tesne po prebudení.
Predsa len si sa v komunistickom bazéne neutopila. Prajem Ti veľa krásnych snov.

Určite už spíš a o niečom krásnom sníš.