 ja@aja (* 28.2.1967) Žena
.. a komu niet rady, tomu niet pomoci.. neber osobne, to platí všeobecne.. učíme sa na vlastných chybách, poväčšine, iba niekoľkí jedinci sú schopní učiť sa aj na chybách ostatných, ale poučiť sa dá, keď sme tomu otvorení.. väčšinou čo si neodžiješ, nevieš sa do toho natoľko vcítiť, nepoznáš to na vlastnej koži.. keď si odžiješ a "pochopíš", potom sa dá ísť ďalej, bez pochopenia to nejde, ani prijatie bez pochopenia nejde, až keď pochopíš, až potom možno prijmeš seba aj okolie také, aké sú a nie aké by si ich chcela mať .. dovtedy a teraz mi to prepáč, budeš tak ako malé dieťa, ktorému zobrali jeho obľúbenú hračku a plače, dupe a hnevá sa na celý svet a nič mu nie je dobré , alebo si z nejakého dôvodu vynucuje pozornosť.. si v plienkach a potrebuješ dospieť, deje sa to, bez toho to nepôjde .. a ešte jedna vec, je zaujímavé, ako na všetko reaguješ, ten spôsob, mi príde, že veľa vecí vidíš "červene" ani mávať sa tým nemusí, stačí, že sa niečo iba mihne a poď ho do toho hlava nehlava, bez nejakého rozmyslu ...skús sa v tom malom okamihu, medzi akciou a reakciou iba zastaviť.. vieš prečo? aby to nebolo iba bezhlavé odpálkovanie niečoho, čo k tebe prišlo.. lebo tie emócie, ten náboj, čo v nich je, dá sa s ním pracovať a využiť zmysluplne, keď ho odpálkuješ, zmizne bez využitia, bez účelu, iba sa vybiješ.. |
|