Diskuze, Diskuzní fórum

Sestra Luna » verka96 Áno, máš pravdu, Vierka, teraz to už viem.

Po mojom prvom zážitku v mori, tiež v Taliansku, som viac do hlbokej vody nevkročila.

Mala som len deväť rokov a pečiatku s delfínom v pamäti.

Mamka si ani nevšimla kedy som sa od brehu vzdialila. Neverila mi, nikdy mi nerozumela. Ju by som o pomoc ani žiadať nemohla, moje volanie o pomoc by nebrala vážne. Musela zasiahnuť Vyššia moc. Bolo to veľmi oslobodzujúce zistenie, že predsa len niekomu na tomto Svete, na malom dievčatku záleží.

Preto tie myšlienky a pocity z mora plynúce, som v tej smutnej dobe, mala...

Sestra Luna » thééé Zvieratkám pomáham, kde sa len dá, taktiež to psychicky nie vždy zvládam.

Raz som zbadala na rušnej ceste plnej áut, raneného holúbka. Ľudia ho obchádzali, autá trúbili. Neváhala som ani chvíľu, šoférom som dala znamenie, aby na chvíľu spomalili, rozbehla som sa za holúbkom, vzala do náručia. Jedna zvedavá slečna sa ma opýtala, či sa nebojím možnej nákazy, že holubov je tu dostatok a nič sa nestane, keď bude o jedného menej. Moja oddaná Luna je neustále pri mne, sleduje každý môj krok so záujmom. Či sa mi už darí alebo nie.

Zašli sme s ním na kliniku voľne žijúceho vtáctva, pán Docent sa na mňa i na Lunu so zvedavosťou zadíval. Ošetril ho, vysvetlil mi, že keby som mu priniesla orla skalného mohol by ho na klinike nechať do jeho zotavenia, ale pre obyčajného holuba, ktorý nie je ani poštovým, miesta v klietke plnej holubov nemá. Zdravé holuby by sa naňho vrhli a ubili by ho na smrť. Tušila som aký osud holúbka čaká. Cítila som hrču v hrdle, pozrela sa na pána v bielom plášti a nežne mu odvetila, že každý ranený vták, bez ohľadu na prestíž, má právo na život.

Sľúbil, že sa oňho postará, na druhý deň mi bolo oznámené, že ho museli dať utratiť.

Určitý odstup od ľudí si držím i ja, taktiež som bola mnohokrát oklamaná, vodená za nos.

Mamku som vnímala podobne ako Ty, milá Thééé.

Sestra Luna » aktigram Na alkohol, tabak, drogy a určitý druh liekov som tiež alergická. Dokonca ani kávu piť nemôžem. Telo reaguje silnou alergickou reakciou na akýkoľvek druh omamnej látky.


Neviem prečo, ale mnoho bezdomovcov, alkoholikov, čudákov už od útleho detstva vyhľadávali moju spoločnosť. Stačil im len jediný hlboký pohľad do mojich očí a presne vycítili, že ja ich od seba neodoženiem, keď mi prerozprávaju, čo im leží na duši.
Ani raz som nikoho od seba neodohnala, nechceli byť súdení, iba vypočutí.
Vypočula som si mnoho smutných príbehov, keby ste len videli tie oči plné radosti, keď si uvedomili, že ich niekto skutočne vníma.

Sestra Luna » verka96 krásne, takže v tej dobe zrejme bolo normálne neukázať novorodeniatko čerstvej rodičke.

Prosím, milá Vierka, nikdy nevymažte túto diskusiu, ak je to vo Vašich silách, tak ako to urobila Pani pred Vami, ktorá celú diskusiu s užitočnými informáciami zmazala.
Je potrebná pre bytosti, ktoré sa neprejavujú na verejnosti a prežívajú krušné chvíle, ktoré v sebe dusia osamote, bez podpory. Táto diskusia je nádejou pre všetkých. Taktiež som roky mlčala, ale to neznamená, že som Vás všetkých nevnímala, v tichosti iba, predsa len mám MC na hrote T-kvadratury, kvadrát Luna/Asc. a Saturn/Jupiter.
Jeden múdry Pán mi nedávno napísal, že citlivosť a precíznu vnímavosť, ktorú pred Svetom ukrývam, si nemám nechávať len pre seba, že aj z mojich skúseností môžu ľudia čerpať.

Tranzitujúci Neptún pobudne v jednotlivých domoch celú večnosť, ktovie ako budeme vnímať jeho aspekty, keď nám prekročí prah Ascendentu.


Ja sa na to obdobie nesmierne teším.

Sestra Luna » thééé Asi ste jediná bytosť, ktorá si nemyslí, že preháňam, za čo Vám srdečne ďakujem.

Časom narodenia si nie som celkom istá, mamka tvrdí, že som sa narodila ráno o šiestej, ale skôr sa prikláňam k času 5:55, Saturn na Desc. Saturn v siedmom Dome vystihuje môj život viac ako v dome šiestom. Pôvodne som sa mala narodiť 14.4., no na Svet som sa vypýtala skôr, baranskou rýchlosťou, v priebehu piatich minút. Mamka ma bohužiaľ nemohla po pôrode objať, ani sa na mňa pozrieť, narodila som sa so žltačkou.
Ktovie, čo so mnou dva dni v tej nemocnici robili. Musel to byť zvláštny pocit narodiť sa do neznáma a túžiť po mamkinom vrúcnom objatí, ktoré neprichádzalo. Objala ma až 6.4.

Sestra Luna » verka96 Celý život som trpela arachnofóbiou, keď Neptún vkročil do dvanásteho domu, začala som sa na pavúkov dívať iným pohľadom.

Objavujem ich krásu, pozorujem ako si tkajú siete, zachraňujem ich, keď sa nachádzajú na nevhodnom mieste, napr.
sa mi podarilo zachrániť celé potomstvo mini križiakov, prišli na tento Svet, na najmenej vhodnom mieste, v plnom kontajneri odpadu.

Zachraňujem, všetko, čo mi príde do cesty, všetko, drobné, zraniteľné.

Umierajúcu včielku z rozpáleného chodníka nežne preložím na rozkvitnutý kvet, dážďovky, slimákov z asfaltu na orosenú trávu.

3 roky som kŕmila túlavú, veľmi plachú vychudnutú mačičku.
Keď nastal čas môjho odchodu z miesta, kde sa mačka zdržiavala, trpela som veľkým smútkom.
Nakúpila som jej krmivo v hodnote 300 eur, v jej mene a s jej fotkami vystrihnutými do tvaru srdiečka, som napísala srdcervúco dojímavý list, do ktorého som vložila 50 eur. List položila na dve plné tašky krmiva s krásnou keramickou miskou. Prišla som k najbližšiemu rodinnému domu, kde sa mačička túla, všetky dary položila k vchodovým dverám a s plačom sa od miesta vzdialila.

Veľmi dlho som sa z tej bolesti, ktorú som cítila vzpamätávala. Okolie ma považovalo za blázna. Trpieť kvôli túlavej mačke.

Som plná súcitu, empatie, lásky k všetkému živému, Neptún moju vnímavosť k bytostiam v núdzi ešte viac zvýrazňuje. Je to krásne obdobie, aj keď popretkávané smútkom.

Sestra Luna » verka96 Príbeh je reálny, skutočne sa udial.

Ja som dievčatkom, ktoré v mori na krátku chvíľu spanikárilo, pretože si uvedomilo, že nôžkou nedotiahne na dno a v šírom okolí nikde ani živej duše.

Myšlienky, pocity, prežívanie reality, ktoré sú vyššie uvedené, sú taktiež skutočné. Ovplyvnené Neptúnom v kvadratúre na Merkúr v Rybách, v 12-om dome.

A možno ma aj samotný Neptún v pravý čas zachránil.

Na mieste, kde sa ma zmocnila panika, tesne pod krehkým dievčatkom, aký to Zázrak, sa nachádzal obrovský balvan, záchytný bod, pevná zem v mori, na ktorú som sa mohla postaviť, oddýchnuť si, porozmýšľať o svojom konaní. Poďakovať sa Vyššej moci a od dojatia sa rozplakať.

Neuveríte, aký pocit šťastia zo mňa vyžaroval, keď som doplávala k brehu.

A verte, či nie, každý, komu som príbeh prerozprávala, sa na mňa díval neveriackym pohľadom. Ani mamka neverila.

Bolo to moje prvé stretnutie s Bohom Mora.

Tranzitujúci Neptún je v konjunkcii s natívnym Merkúrom.

Sestra Luna » verka96 Smiem vstúpiť?
... iba po špičkách, aby som nikoho, dunivým krokom, nevyrušila.

Môj Merkúr v Rybách je Neptúnom zaujímavo aspektovaný. Astrológ pri pohľade naň zaplakal.
A veru, v detstve som sa často topila v slzách. Vďaka bujnej fantázií a živým snom, som ustála i tie najtvrdšie rany uštedrené v reálnom živote.

9 ročné dievčatko sa prvýkrát nôžkou dotklo mora. Vlnka ju poláskala, srdiečko pookrialo, a tak sa duša spanilá, odvážne vrhla do neznáma.
Najradšej ležala na vlnách, ktorými sa nechala unášať, pozorovala mračná ako sa do nebeskej postieľky pre ňu zlievajú.
I v duchu si riekla: "V Nebi by mi bolo príjemnejšie ako spať na tvrdej zemi, modliac sa, aby ma v nočných hodinách opäť neprebudil krik hrôzy."
Môcť tak privrieť oči... a počuť ticho, oslobodzujúce ticho, šum mora, slaná chuť na perách, stratený breh z dohľadu. Ľudia mimo dosahu.
"Ach, čo som si to ja zas priala.
Nastal koniec? Je čas opustiť tento Svet?"
Dievčatku, súcitnému a milosrdnému, už i vták prestal z Neba mávať.
Pokúsila sa trasúcou nožičkou aspoň rybkám na rozlúčku zakývať.
Posledný krát natiahla vyčerpanú rúčku k Nebeským výšinám. Na znak úcty. Pokorne sa oddala hlbinám. Pri klesaní sa na ňu skala usmiala, k sebe ju vábila.
"Poď, len milá, poď, na chrbát mi skoč."
Dojaté dieťa na skale stálo a na vzdialený breh sa so slzami v očiach z mora dívalo.

Pre mňa je Neptún požehnaním.

Sestra Luna » Bosch https://www.csfd.cz/film/…

veľmi smutný príbeh...