Nezdá sa vám to???Rozhodla som sa, že chcem dieťa a vďaka tomu mi gynekológ zistil zhoršený zdravotný stav. To je všetko v poriadku. Musím ísť do nemocnice na odber tkaniva, aj to je v poriadku. Mňa len išlo porantať z toho, ako sa doktor aj so sestričkou tvárili. Ako na pohrebe. Verím v to, že čokoľvek ma postretne, je pre moje konečné dobro. Ničoho sa neobávam, všetko je pre mňa iba výzvou. A verím v kvalitu, nie v kvantitu. No a potom narazíte v zdravotníctve na dramatický krúžok...Viem, že situácia je vážna, ale keď som sa vžila do role niekoho iného, kto si napríklad robí vkuse starosti a bojí sa o svoj život, tak mi z toho vyšlo, že nám tí doktori fakt nepomáhajú, práve naopak. Taký človek sa potom vžije do ponúknutej role trpiteľa a bojovníka, no a mne z toho vychádza, že v konečnom dôsledku mu tento psychický stav vôbec nepomáha.A ďalšia vec - Prečo mi všetci opakujú, že sa nemám báť, keď ja sa vôbec nebojím? Čo si o tom myslíte?