Kým ty sa strácaš v temnote,Objavujem ďaleké oceány,Pomocou snov a hviezdnych máp,Horiacich sviečok olejových lámp.Nabúravam zdrojový kód tvojich myšlienok,A vštepujem svoju DNA,V tvare písmen svojich slov a nevypovedaných viet.Nebadáš čo ti dávam,Skryješ sa za svoj strach.V prachu kdesi, v budúcnosti neodkrytejZbadáš..Litera za literou, mozaikový útvar.---------------V lese, v snehu, možno visiac dolu hlavou nad priepasťouZnovu ma nájdeš. S obálkou v rukách a odpoveďovým hárkom.Milujem prekvapenia.Ako učiteľ spokojný s výsledkom učňa,A boh s pokrokom ľudstvaPredkladám ti ďalší rám skladačky.So slovami na rozlúčku a nežným „do videnia“Vediem ťa k rozdeľovníku na ceste života.„Rozprávkovo“ je ďalší smer mojej cesty.Vieš, kde ma nájdeš. O päť minút, o týždeň, rok, tisícročie.Čakajúc s nádejou v tvoj skorý návrat, čeliac nebezpečenstvám sveta bez hraníc fantázie.