Čas k večeři


12.08.2011 - 06:41
(Štír) Zitto
Čas k večeři
Sluníčko skrz mraky sněží úsměvu kyticejá začínám smlouvatroky nebo aspoň měsíceusmíváš se duhouhodin ještě tisícena stranu druhouproč ještě bys tu byl?málo´s ještě pokazil?tak třeba bych vše napravil!úsměv tvůj jsem vyloudildlouho byls tu hostčasu bylo dostna lásku i na radostteď polož na podnossvojí upřímnostbez masky a předstíránípřiprav sobě účtovánía čeho se vlastně pořád bojíš?tak vyslov, o co dneska tolik stojíš?co víc ke štěstí bys dostat ještě chtěl?a co bys dělal, kdybys všechno (s)měl?možnátěch hodin budou ještě tisícea tahle city naplněná kyticepoznácože?ano, Boževždycky jsi mě učila odvážně se smátproč já bych nebyl s tebou vlastně rád?až lásku a radostpoložím ti na podnosbude to málo nebo dost?tím přece neměří se host!….večeřet se bude pravda :7:

Řazení:
12.08.2011 - 18:10 | Filtr
(Panna) alassea » Zitto
bude sa krájať...srdce? :22: pravdivá-až mrazí :30: :30: :30:
12.08.2011 - 18:14 | Filtr
(Býk) Najdise.cz » alassea
Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele AMOUR, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Tak predsa odišiel, zostala sama v byte.
Tá druhá má boky, vie ponúknuť pohár smiechu,
nezodrala sa v modloslužbe
krásneho domova.
Odišiel, v kúpeľni neutrel penu z mydla
a zabudol zhasiť lampu.
Na oknách praská prievan, slepá samota
naráža do stien, tesno je súmraku.
Schytila srdce do oboch rúk,
položila ho stôl
a kuchynským nožom ho začala krájať
ako knedlík.
Skučalo, skučalo srdce,
pod nožom triasol sa jeho nárek
a z jeho neznámych hlbín padali fádne roky,
nádeje skrvavené, zadreté triesky,
padalo chrápanie nocí, kedysi podobné snom,
tisíce vydrhnutých dlážok,
tisícky hrncov a túžob a krokov,
to všetko zo srdca padalo,
zosýpalo sa zo stola
a trieštilo sa žene pod nohami.
A žena krájala, krájala srdce
mechanicky a dôkladne
a stále bolo čo krájať
a stále padalo haraburdie,
spomienky, vášne a sľuby,
rozbíjali sa, kričali.
Napokon predsa len zaškripel nôž
až na samom dne srdca,
zaškripel, vyletel z ruky.
A žene sa prvý raz podlomili kolená,
prvý raz vybúšil plač.
Tam na dne ležal malý čierny kameň,
nezraniteľný, zabudnutý kameň,
láska.

(Vojtech Mihálik)
12.08.2011 - 18:34 | Filtr
(Panna) alassea » AMOUR
:15: :15: :15:

Moja láska je ako zimné jablko,
nájdeš ju na skrini v prítmí
ale nehľadaj očami.
Strhnutá z ramena stromu
už nepije podzemné miazgy
nedýcha svetlobitie slnka

V samote
do tvrdej šupky skryla svoj požiar
a preto tak sústredene sladne
a mlčí trpkou voňou

Moja láska je ako zimné jablko.

Poď ku mne
Po tme ti rozochvejem nozdry
zrelou krvou ti naplním ústa
poď ku mne,odhoď nož,
vezmi ma prosto do rúk,
vdýchni moj smrteľný spev
a zahryzni.



moje dve obľúbené básne od Mihálika... sú proste-také...pravdivé :74:


Aktuální postavení planet
Aktuální
postavení planet
ukázat planety »
Lunární kalendář 2025
Lunární kalendář
Luna ve Váhy Vahách
ukázat kalendář »