Rozhovor v tichu - Diskuze a zkušenosti

Naslapujem tichými krokmi lesom.Moja osobnost sa mení v tomto prostredí.Mlcky krácam chodníckom a zbavujem sa tazivýchmyslienok smútku,ktoré som nasiakla v tomto rýchlom existovaní..."Les,pocujes ma ?""Si moj najlepsí priatel!"Les tichúcko zasumel a ja si sadám do jeho priatelského lona pod vysokú borovicu...Nastalo ticho.Je len zdanlivé,vsak melodické..."Halóóóó" - pocujem hlas svojej mysle:"Mozno si spolocenská,ale vo svojom vnútri,úúplne sama...!!!""Cus !!!" ozve sa srdce:"Som láska,co chce prúdit,objímat, hriat,ci milovat !!! Nechcem zit v samote...""Dost !!!" - povedalo telo :Ja túzim po tom,aby ste osviezili moje zotrocené telo a nemysleli len na seba..!!!""Haha"...pokúsa dalej mysel... - bojíte sa mojich myslienok,chceli by ste ma umlcat,vsak ?""Bojíte sa vlastných tienov..!"Zrazu sa ozve zvucný hlások duse a vsetci spozorneli.."Pocúvajte moji milí,nemusíte sa bát ziadnych tienov,je to len odraz nasej existencie...Hladajme spolu blazenost a pokoj "teraz a tu",tesme sa z orosenej trávy,sviezeho vánku a vone zeme.Príroda je vlúdna a láskavá, prijíma nás samých...Vsetkým prinavráti útechu a stratené nádeje.Pocúvajme spev ziab,sumiace stromy a sepot vesmíru...""Cítite to ???"Nastalo ticho...Pomaly sa dvíham na odchod a krácam vo svojej samote spokojná a stastná ,cítim lahkost pod svojimi nohami..."Dakujem" - zasepkám lesu."Dakujem" - zaseptám znovu."V Tebe sa nebojím svojej samoty...