Mnohokrát zaznel tento pocit.V mojej hlave.No udržať ho tak,aby mi nebolo už viac pomoci,nevládzem.Čakám na súmrak.Viackrát už tancoval v mojej krajine.Že mi o polnoci telo zahynie,nedbám a položím v mene svojho mena,napospas želaniam, krivdou odsúdená, na prah Tvojich dverí,to, čo by som inak nikdy nespravila.Či ešte niečim som sa previnila?Že chváliš sa cudzím perím.Zvykla som si.Preto neuverím.