Prievan v mysli? - Diskuze a zkušenosti

Po schodoch svojej mysle kráčam,stúpam či klesám?Netuším sama ani,najskôr však blúdim Zametám prach a pavučiny prianíNa prízemí ležíšachovnica života,kde figúrky voľne pohodenézabudli,ktorá je na ťahuRozptýlil ich pozornosť asivzdych milencov vo výťahuTam niekde na piatom poschodízaseklo sa NIEČO...Nepríjemne škriabe v krku,bráni nádychu Pritom nemá dôvod,však žije v prepychu ničohoa vlastnej nehybnostiNo prinúti sa kráčaťďalej,pod nohami lupienky nezábudkyRozbieha sa a hľadá dveretelefónnej búdkyZúfalo stláča číslo prvej pomocino nevydá hlas,len tíško šepká do noci:Potrebujem amputovať ľavú hemisféru!Mám starý model,kde myšlienky sa žerúSú hluché a tak hlučné pritomZapchávam si uši a uvoľňujem nos- aká mámivá je vôňa ľudskej duše!Má príchuť prísľubov a zmeny,záchrany zo schizofrénieNo keď predsa len zomriem skôr,než sa zruším,na hrob chcem frézieA možno nieRadšejprestanem zamieňať sibludy so skutočnosťouA stretnem sa so sebou tam,kde lúči sa minulosť s budúcnosťouOslobodím pamäť od omyluabsolútnej pravdyAž potom nadýchnem sa z plných pľúc/aj keď možno na kyslíkový dlh/Naplním sa prítomnosťou TICHA,ktoré spievaOtvorím dlaňs kamienkom pochybnostíČľup!Už len zatvoriťa spláchnuťpadámpadámpadám tým pádom....noačokeď!