K čomu sú ústa,keď nechcú sa smiať.A k čomu láska,keď nevieš mať rád.Načože ti je prístav z dlaní,keď lode odplávali na svitanía na nebi už hviezdy blednú...a ty máš dušu stále smädnú.A k čomu krídla,keď si rybačo ani nevie,čo jej chýbačo pláva tesne nad hladinoua nedýcha - len vlastnou vinou.Možnože iba ponoriť sa bojí...kým rana sa jej nezahojí...Len myšlienok príboj sa o steny trieštikeď z kávovej sadliny minulosť veští.Či necítitú vôňu jari?/už otoč ten list v kalendári !!!/