Oheň keď páli, iskra tlie,a moja duša stále znie, keď hlasno kričí dosť,už NIE! pre pieseň žiaľu, ktorá znie.Ach, je mi smutno priznávam,kroky, čo vedú, neviem kam...len to, čo nájdem, v sebe mám,TEN smútok, v smútku život sám. Je smútok smútkom z hlbiny,nad všetkým tiché tíšiny,a len hlas z neba nevinný:Je tvoj ten smútok jediný.