NeveraOdisla som samasama so svojimi myslienkamia spomienkami...Plecia pritlácali vyhrnutý goliera prsty vo vreckách sa tlacilia krcili,márne hladajúc troskuTvojho tepla.Oci pália,srdce zviera.Preco ?Uz asi piaty krát som preslaokolo laviciek v parkutak strasne opustených...Opustených, ako ja.Okolo stromovlen lístie tancovalov mojich strapatých vlasochvlasoch zmácaných slzami...Smútkom v srdci hladám odpovedako sa s Ty , robí navzdy...Pozerám do seba,rukou sa hladímvo vlasochpotvrdená kalendáromvychádzam zo sebavchádzam do sebaakoby som nevnímala co je skutocnost a co doplnok.Doplnok pre Teba,ale ked sanájdem,vrátim sa do sebaa zostanem taká aká som....