Ja blúdim a hľadám človekaniekde v hmlách sú jeho paláce postavenéna dosah rúk sú zatvorené dvereJa hľadám človekapoznala som jeho symfóniepoznala som obrazy géniaa dnes iba kríž pri jeho hrobe hnijePomníky snehom zasneženévíchor búrky, bleskybijúce o mramor pred sebou ženiePo jarných chodníkoch noha kráčav nádeji na životopýtam sa v parku zametača prečo roky pália, pália tak strašnev prípravách na cestu večnúnečakám, nečakám viac už v parku...