Jak plachá laňneisto vkladám svoju dlaňna tvoje srdce boľavé.Pohľadím ranytak ako voľakedy mamado ruky mužaod Zlatej brányvložím kľúčkľúč od detstvanech smútky sú fuč.A potom sama rozfúkam ťažké čierne mraky...Za malú chvíľudve oči usmievavépošlú mi pozdrav po zelenej trávečo zrána krásne voní...zvon na kostole v diaľke zvonínedeľná kávarozvoniavaa vietor rozcinkáva na zvonkohre zvony...práve/tak už máš jasno v hlave?/
Zitto
V hlavě má chlap vždycky vír a možná taky spousty víl co se rozpustile honí na trávě co nevinně voní kostelní zvony svatě zvoní co když sny člověk nedohoní...