Včera padala nostalgia...malé biele vločky,pravidelné kryštaliky poznania...stála som opustenáuprostred lesa...šťastná...že pozbieram ich čo najviac...na ruku v rukavici,pomaly sadali,jedna za druhou...plná ruka poznania,zavrela so dlaň,že poteším sa neskôr,ale ono tam nebolo...prázdna dlaň...s obrátenou tvárou k nebu,čakala som prepálenie poznania...a po tvári mi stekali, len tiché kvapky pravdy...