Z teplé deky počal čišet chlada z tolik nesmazatelné vůněpočal čpít zápach mrtvých dníkrev houstla jako mlha nad ránem.Nestačíš ani otevřít oči a už tu jsou krkavci, klovou do masaale rány nevidíšnic necítíš...A tak by sis přál!Neslušná slova a pár sprostejch gest,kytice růží a nechat v náruči se nést,plakat nad hroby budoucích lásekve strachu, bys neskřivil jediný vlásek...A tak bloudíš(o)bludičko bludivá...
J07ef
» ži.va
(o)bludičko bludivá, kde si k tomu prišla? Nemala si šťastia dosť a takto si obišla? Cez spíš a v bdieš baví ťa to stále? Nemáš chuť to zabaliť a vyváľať sa v ? Čo za osud to len bol keď tu takto ?
Začalo to nevinne a krásne keď z rozmaru do vlasov si dala a chcela písať básne.. Netušila čo strašné sa stane a naveky ostali samé.. Skončila mňamká vznešené ciele. Sú už len potvory ktorým nikto s nedvorí Čo ne a ne a bez slov si ako v cele! Je to bieda naozaj, žiadna nebodaj!
Preto si s osudom , myšlienku hľadám pred súdom.. V tom to prišlo odrazu Vyhlásia ma za a zapália mi Urobím to.. po staru! Ako? s žiadna veda Úsmev až nastanú, keď Vám spolu a zas povstanú..