Po špičkách kráča jeseň,lebo bojí sa leta,leto veľkú silu má,najmocnejšou zbraňouje mu farba zelená.Posledný list jesenena odstrel vetrom je určený,kam odletí nevieme,ticho padá ku zemi,oči má privreté,s ľahkosťou vánkutíško letí v spánku.Nostalgiou chvejú sakonáre stromov,ako šepkajúce pery:"Keď raz výjdeš z posledných dverí,hlboko padneš do zeme,v tej hĺbke všetci sa stretneme."Jeseň aby leto poplietla,posiela krásne listy do vetra,nádherne verše píše v nicho láskach osudných.Tak skús list spadnúť na betón,možno to krásne zašustí,keď ako ťažký mlyn kroky čiesirozomelú ťa napokon,márne bude jeseň volať:"Leto, kde si?"
K příspěvku je přiložený obrázek, který se zobrazí pouze přihlášeným uživatlům.
(Přihlásit)