Dych času horúci - Diskuze a zkušenosti

Ako verný pesolizuje ma horúci dych času,spaľuje dokonale,do tela sa mi zavrtáva,ako červík do jablka,ale ešte predtým,kým celkom vykradnú ma červy,utíšim škripot prázdneho púzdraod ukradnutých huslíbásňou.Opona divadla život už je roztrhaná,okolo lietajú len franforce,smrť zubami drkoce,jej zelené očihľadia na mňa vytrvalo,zo dňa na deňje ma menej,až ma je málo.Každý deň vyzliekam sikus odevu,aby bola som jej ľahšia,lebo na svojích kopytáchrozvláčiť sa ma chystá,už nie som si istá,či silná budem dosť,keď budem prosiť o milosť prízraky, čo ružu života z rukytrhať chcú mi,až krvácať budú mi dlane,stískať budem ju tuho,v krvi číru lásku máme.Keď šľahať ma budesmrti biča poznám,že som holé nič,ešte raznapijem sa dúška vína,aby mi TAM nebola zima.Svoje pominuteľné telozemi darujema duša zasoblečie si nesmrteľnosti šat.Nech akokoľvek ma životzničí a dobije,z hrdze sa umyjemv rieke,ktorou prejdem na druhý brehnatrhať pre svoje srdce zlomenénové ruže lupene.Nebo je ako čaša,slnko zas víno v nej,zomierať budem zdá sa,na lúke zelenej,nech smrť s trávou ma skosí,do neba kráčamenahí a bosí.Bude to v noci,iba hviezdámsvoju ruku podám,oni z tiaže telaurobia ľahkosť vánku,zomieraťbudem iba v spánku,lebo srdce tuší správne,že každou minútoudeň stárnea zomiera tiežna svetlo hviezd.To svetlo,čo pevne drží kľúče podsvetiaa smrti,keď deň večer zomierav mukách,skloním sa k jehorukám,aby z toľkého svetla,náhle som neoslepla.Len cez svetlo vkročím medzi hviezdy,kde moja dušaodvekov hniezdi,tam je jej domov mäkký,kolíska z ticha utkaná,do ktorej vložímsrdce svoje zronenéa keď dôjde k tej premene,priezračnosť obklopí ma celú,zmiznem v čistej láske naveky,už nebude mi viac trebasvetlo slnka,ani svetlo mesiaca,lebo láskasvojou žiarounaplní nebesá.Pôjdem rovno tam,kde rozpadnem sa na eóny času,kde je len sedem hviezd,neodbočím zo žiadnej z ciest,tam pôjdem,kde je Alfa a Omega,kde už nič viac netreba,kde je počiatoka koniec.