Včera som si spravila fotku,moja tvár, moje oči, môj úsmeva predsa si to ty...nechápem a stále sa musím na ňu pozerať...odišiel si iba na obed,ako by si odišiel už dávno,stojím na balkóne,si tak ďaleko,a predsa,stojíš vedľa mňa,máš ruku na mojom pleci,cítim tvoj úsmev...nechápema mám z toho strach,viem že keď prídeš,budeš sa môjmu strachu smiaťa ja nakazená tvojim smiechomti uverím,ako keď sa v noci prebúdzama ty sedíš vedľa mňa...s pohľadom plným viery,podávaš mi svoju láskua potom,keď zdvihnem ruku,teba už niet...
Tvůj strach Tě okrádá o krásné vzpomínky Tvůj strach zdá se být veliký i když je malinký Tvůj strach Ty živíš si jen sama pro sebe Myriam? Probuď se! Ať již Tě nezebe ta samota srdce...