Ludke - Nezábudke k narodeninám! - Diskuze a zkušenosti

Pointou tohto listu je radostná správa! Preddomom máme síce málo zelene, ale zo zeme somzbadala klíčiť písmenko B. Vo chvíli, keď munarástol vrkoč, z brázdy sa vynorilo: Á S E.Tí štyria sa ako milenci spojili v nekonečnoa vytvorili tak chýbajúce písmeno Ň. Tak svetlo sveta uzrelo slovíčko "báseň". Ofrankujem ním obálku a po prvom poslovi posielam Ludke......ale ešte predtým...práve v tejto chvíli,keď vchádza súmrak do dverí, vkladám CD doprehrávača,v rozhojdávaní sa melódiou sprístupňujem svojupiatu dimenziu, pomaly sa rozplýva hĺbka a časkoža mi zpriezračnieva, čím hustejšia je tma,tým sa stávam neviditeľnejšou, už je zo mňa len jemná pavučinová sieť a každý z tých tónov, ktorými sa teleportujem, podnecuje vomne chuť splynúť s ním naveky. Moje žily a šľachy sú ako husľové struny, stačí aby sa ichdotkol hoci len jeden jediný vlasec a rozozniem sa svojou vlastnou melódiou. Totorozochvenie spôsobí, že sa napokon znova zmaterializujem, lenže tá zmena! Zrazu sme dve. Ja a báseň....Jar stihla ešte len raz žmurknúť,v tom sa opäť svojímmohutným bielym telomvtisla do dverí zima.Lenže má smolu,mrazivá vášeň už zhorela do tla,len z posledných síl slabo mrholív tesnom objatítancujú svoj posledný tanecvločky a dážďa pretože vločky padajú na zemako padlí vojaci, tvárou nadol,navždy s ňou splynúsvojím posledným bozkom,akoby im niekto velil:"Líbejte zemi!"