o pol štvrtej ráno,aj na pravé poludniea kým slnko prvé slovo zabudne,tisíce vyklíči ti spod pera,ono bude ti opora,budeš ho objímať trasúcimi prstami,aby sa rozkýchalo slastnými vôňami,vedľa neho budeš len pahrebou,ono stále pôjde za tebou,budeš písať celý kratulinký život svoj,až zahynieš v krajine nepokoj.