Túto som pred nejakým časom stratila a teraz našla,s odstupom času mi pripadá skor rozmarná sladkoboľna a uvedomujem si aj to,že sa občas v svojich depkách a smútkoch vyžívam až moc akoby boli pre mňa drogou ,a keďže každá básnička chce žiť,tak ju sem dávam Chladné sú nocistudené ránakeď pod perinousamavydržať musímdo svitania...a dni,keď vietor fúkaprevetrá kúty tmavé i steblá trávekeď nedotkne sarukamojej tváre...mojej rozpálenej tvárečo horí,ako práve dopečený chliebvyschnutá stepuž z očí padá spásny dážďkúpim si proti smútku plášťa hlbšie sa do perinyvnorím