Na brehu rybníkastojíte v tichu spolu.Už dlho , pridlhojej smutné oči hľadia dolu.Do vody.Nehľadaj dovody.Rozchodyvždy bolia.Dúfaš,že mosty nepovolia.A voda v rybníkučo býva vždy tak kľudnáje zrazubludná.Kdesi sme zablúdili,moj milý...Na brehu rybníkauž odraz tvojho srdca nevidím.I tvoja milázablúdilaa v srdci dlho mala smútokna tisíc zámkov zamknutémotýlie krídla na zem spadnutéa žiadny skutoklásku nevráti.Dúfam,že ma za túto básničku nikto neodsúdi,je to moj pohľad,pohľad z druhej strany,neni v ňom krutosť ani nenávisť,len smútok,že to nedokážem zmeniť.
alassea
» Zitto
motýlie krídla tu ležia v prachu a srdce tiché je,však plné strachu že rozchod ublíži,že láska bolí či človek znova ju do srdca zvolí? srdce je zložité a zasnežené je ako labyrint či cestu vieme? sneh odhádžeme?
Zitto
» alassea
Lásky cesty turistické sněhem řádně zapadané takže nic není jisté vše chaoticky spořádané však netřeba oddávat se strachu motýlí křídla vstanou z prachu i když tě sníh zatím straší pod ním už vše nově raší...