Na brehu rybníkastojíte v tichu spolu.Už dlho , pridlhojej smutné oči hľadia dolu.Do vody.Nehľadaj dovody.Rozchodyvždy bolia.Dúfaš,že mosty nepovolia.A voda v rybníkučo býva vždy tak kľudnáje zrazubludná.Kdesi sme zablúdili,moj milý...Na brehu rybníkauž odraz tvojho srdca nevidím.I tvoja milázablúdilaa v srdci dlho mala smútokna tisíc zámkov zamknutémotýlie krídla na zem spadnutéa žiadny skutoklásku nevráti.Dúfam,že ma za túto básničku nikto neodsúdi,je to moj pohľad,pohľad z druhej strany,neni v ňom krutosť ani nenávisť,len smútok,že to nedokážem zmeniť.
ave
Tolik beznaděje a přece něhy.Kdo by Tě Beatko mohl odsoudit.Jen smutek jak mlha se snáší.A přece věřím,že ještě může vysvitnout sluníčko. A v jeho záři zase uvidíš odraz srdce.