Chodiť von o polnoci sa vždy nevypláca..... - Diskuze a zkušenosti

Bože ako veľmi bola dnes naštvaná, nič sa jej nedarilo,na čo siahla všetko sa posralo...a ešte aj toto, bola si stopercentne istá, že ju niekto sleduje. Nikoho nevidela, ani nepočula, ale ten pocit ju sprevádzal už dobre dlhú chvíľu. Vždy keď sa zastavila vedela, že niekto zastal tiež a čakal. Kruci na čo čaká, nech sa ukáže, chcela vykríknuť do tmy. To bol jeden s tých úžasných nápadou čo mávaš ty krava blbá, prebehlo jej hlavou, isť k polnoci sama na prechádzku. Vrátiť sa nemohla, vedela, že by mu vošla rovno do cesty, utekať, čo by jej to pomohlo akurát by sa unavila a bola by ľahkou korisťou. Otočila sa a išla ďalej, išiel za ňou,vedela to cítila ako sa blíži, ale stále nevedela čo spraví, bude kričať alebo po ňom skoči, začali sa jej potiť dlane, už videla novinové titulky...Zastavila, ale bála sa otočiť, už vedela, že je za ňou, teraz už počula jeho dych, prudko sa otočila, že sa neda a bude bojovať do konca. Stál tam na štyroch a vrtel chvostom jej malý psík......