alassea
Dvaja anjeli úplne vzadu pri svätenej vode stoja snáď ďalej ísť sa boja? V tom tichu tichu posvätnom za ruky držia sa keď idú spolu von nad nimi počuť zvon a slnko svieti sneh z neba padá sú ako deti a hmla si sadá k rannej káve
alassea
Sledujem v snehu stopy anjela sú postriebrené docela vedú z nášho kostola cez záhradu do sadu cez vinice až dozadu kde zem s nebom sa spája tam - na začiatok pozemského raja kde túžba a neha sa jemne srdcom krája sme tam my dvaja anjel a ja /a čerti/