registrovaná
» popo
Viac ľudí si po rokoch napríklad manželstva vzdychne a hovorí si, že nechápu, ako vôbec a prečo do toho "vhupli".
Po rokoch si už nedokážu spomenúť na hĺbku prežívania na vtedy, keď To ešte prežívali. Príde im to tak, že to bol akoby omyl. Lebo medzitým nastala rutina, ktorá už ich neoslovuje, už tam nie je To prežívanie, ktoré dáva krídla. Medzitým majú prežívanie v niečom inom zas :)
Starí rodičia sa radi pohrajú s vnúčatami, majú už na ne čas, radi sa im venujú (čo je ten lepší prípad samozrejme), vnúčatá im dávajú zmysel ich života v neskoršom veku.
registrovaná
» popo
Ty to nepoznáš? Máš to inak? Keď si spomenieš roky dozadu na svoj život, tak už nedokážeš prežiť emóciu tak, ako pred rokmi?
Teraz mi je až smiešne, ako som kedysi niečo tak intenzívne prežívala, ako sa môj život uberal, čo všetko sa udialo....príde mi to akoby to všetko žili iní ľudia, nie ja ako som teraz a tu.
Ty vlastne píšeš o tom, že deti sa nerodia z čistej lásky, čo je podľa mňa tak. Keby čistá láska existovala, nie je už dôvod plodiť deti.
Kúpila som si minulý týždeň knihu Tajemství predku (krúžok nad u si domysli :) ), aj preto ma Tvoja úvaha zaujala, trošku synchronicita :)