Duše milovaného pejska - Diskuze a zkušenosti

:o)) Nori Nemám schopnosť privolať dušičku tvojej Angie, no súcitim s tebou
Uchovaj si krásne spomienky a lásku v srdci k Angie
a dovoľ jej dušičke putovať vlastnou cestou, pusti ju. ver, že jej je dobre.

:o)) Nori » MG34 Logicky správne...
Len emocionálne úplne mimo misu...
Skús rozoznať kedy človek chce logicky správnu odpoveď a kedy emocionálnu podporu...
Tvoja odpoveď je v tomto prípade ako facka miesto pohladenia...

MG34 » :o)) Nori Na nic jsem neodpověděl - naopak jsem dal naprosto jednoduchou otázku.

Zkus rozpoznat, co je odpověď a co je otázka...

A potom tomu přestaň veřejně dávat nálepky jako facka a pohlazení - vyloženě rozdmýcháváš flame - úplně zbytečně.

Jo a mimochodem zmínil jméno Angi, ne Angie - i tohle tvoje komolení o lecčems svědčí...

Bosch » :o)) Nori ano jeho odpověď člověku který ztratil milovaného tvora je jako facka do ksichtu
a vykrucuje se z toho jako prvotřídní manipulant
neboť šlapat po citech druhých mu si přijde zábavné
o čemž svědčí i ten vychlamaný smajlík
smutné leč se to děje..

:o)) Nori » Bosch Áno, deje...
Disciplína “slon v emocionálnom porceláne” ma svojho kráľa...

Bosch » :o)) Nori ano..korunovaný a vypadá to že duševně narušený..

:o)) Nori » Bosch No neviem, skôr by mi napadlo, že odpoveď s tým sociálnym experimentom je výhovorka... ak nie, tak o to horšia diagnóza...

:o)) Nori » aktigram Nebolo toho viac napísaného, je to komplet.
Ak niekomu zomrie milovaný človek, zviera, je v emóciach a bolesti... chce veriť , prípadne mať dôkaz, že jeho milovanému je na druhej strane dobre...hľadá spôsob ako sa vyrovnať so stratou...
V tej chvíli sa žiada podpora, pochopenie, súcit.... nie logické otázky a spochybňovanie jeho viery, úsudku, myslenia v súvislosti so stratou a jej prežívaním...
Logikou nemožno vyriešiť emocionálne strádania, tak ako citmi nemožno riešiť matematickú otázku...

:o)) Nori » aktigram Priateľke náhle v lete zomrel muž, verí v nesmrteľnosť duše,verí, že všetci máme svoju cestu, napriek tomu v smútku a bolesti z jeho náhleho odchodu pochybovala o všetkom čomu verí, chcela vedieť, mať možno istotu, že je to tak. Chcela potvrdiť svoju vieru . Ľahšie sa prijíma odchod milovaného ak sme neochvejní vo svojej viere.
No v tých chvíľach bolesti vieru strácame, pochybujeme a logické otázky spochybňujúce aj ten zvyšok viery, ktorú máme nás ešte viac posúvajú do pochybnosti... Potrebujeme potvrdiť tú našu vieru aj pre svoj pokoj , prekonanie bolesti a prijatie situácie , vyrovnanie sa s ňou.

Takto som to s ňou zažívala... a pomohlo súcitiť, nechať prejsť bolesťou vlastným tempom, potvrdiť vieru...pretože o to sa dalo oprieť, prinášalo to útechu, možno o kúsok dlhší spánok po prebdených nociach ...

Možno to je celé inak, no v tých chvíľach je to úplne jedno. To, čo pomôže je podstatné, aj keby viera bola omylom... Ten človek si to po prekonaní bolesti prehodnotí... a možno aj nie. Možno si povie, že je to celé nezmysel a zmení postoj... a aj to je v poriadku.

Možno veríme v nesmrteľnosť duše preto, že konečnosť života nás desí ... a nesmrteľnosť je nádej...

aktigram » :o)) Nori Mne zomrel v náruči a preto ešte nepotrebujem ho hľadať v inej realite, v mojom srdci je so mnou a to mi stačí.
A to mám schopnosti na to aby som robila veci medzi nebom a zemou, ale už pred rokmi som pochopila že určite veci treba nechať na pokoji. Človek sa ma vysporiadať s bôľom aj s tratou ak to nezvláda treba navštíviť psychologa.

:o)) Nori » aktigram Zvláda to skvele. O 6 týždňov po mužovi odišla aj jej mamina.
Už to bolo iné... hoci aj to bol náhly odchod.
Treba to prijať a každý ma svoj spôsob ako sa s tým vyrovnať, alebo ten spôsob hľadá.Spochybniť ten spôsob v tej chvíli, keď by tomu človeku pomohlo jeho potvrdenie mi príde absolútne mimo, preto ten príspevok.

Keby si mal človek ubližovať tým ako sa s tým vyrovnáva , myšlienky na odídeníe za milovaným, poškodzovanie sa... atď, áno vtedy určite treba odbornú pomoc.

aktigram » :o)) Nori prepáč, píšeš o zvieraťu, pre mňa príliš silné a hlúpe. Milujem zvieratá, mám mačky, psa a hydinu ale viem to udržať v medziach normy. Aj ja som si poplakala za mačkou aj za kocúrom aj mi bolo nesmierne ľúto. No nikdy nebudem podporovať nikoho v tom aby išiel za špiritistom, takže áno u mňa radšej praktický postoj ako falošné ľutovanie a povzbudzovanie v niečom takom.

:o)) Nori » aktigram Nebolo to o zvierati, ale o citoch, strate a postoji k človeku, ktorý prežíva bolesť a smútok zo straty.
Čo sa týka prístupu, áno u niekoho zaberie praktický prístup... no podľa mňa , taký človek by nedal príspevok s týmto znením , pravdepodobne by nedal žiadny a vysporiadal by sa s tým sám.

:o)) Nori » aktigram Vzhľadom na to, že už neprispel, možno ho prvá odpoveď odradila.
A možno je to celé inak... that’s all...