alassea
Láska je ako chleba čo každý deň nám treba.
A omša? Obeta sama seba.
Ich láska krehká na oltári však srdce Boha nerozžiari tí dvaja stoja pred ním-smútok v tvári
Pošli im,Bože,posla z neba čo zahojí im rany prinesie kľúč od ťažkej neba brány rozlomí každú hradbu čo láske v srdci bráni
ten anjel s ľudským srdcom vie dobre,že láska patrí tým dvom čo v obeť prinášajú a namiesto lásky svojej na oltár dajú celý svoj život,výdych každý a zachráni od srdcovraždy raz navždy dve bytosti ľudské plné viny on povie im,že Boh je s nimi...
Láska je ako chleba čo padá z neba a chleba ľuďom treba.