skladačka so smrťou - Diskuze a zkušenosti

Na začiatok chcem napísať že ten sen vôbec nebol morbidny aj ked mi teraz taký pripada.
Začalo to tým že prišla niekde neter, ja som ju videla ale nevedela som sa k nej dostať lebo? - všetky cesty, chodníčky boli znemožnené, jednoducho prekopané s priepasťou, či zavalené kopcom zeminy. Jednoducho cesty odrazu neboli, navôkol sa zelenali stráne ale prístup k nim nebol odnikiaľ. Po žiadnom asfalte či betonu nebolo ani stopy.
Toto čo teraz popíšem je už zopakovaných veľa noci, len teraz pribudlo rozuzlenie.
Je to ako skladačka vlastne podobné mahjongu, ale nie sú to kamene ale nejaké útvary cca 30 cm takže toto viac ako puzzle, treba zložiť tie správne ale označený je iba dielik smrť, potom sú zelené a svetlé sú už všetky odstranené. Trápila som sa lebo mi tam ostalo iba jedno poličko zelené a inak iba tie smrť, konečne som prišla na to že smrť sa klonuje ale aj nositel smrti ak spojí so zelenou tak znovu bude ten klon smrť tam. Prišiel nejaký pán a veľmi to chcel sparovať a tak zobral tu prístupnú poslednú zelenu a neviem s čím ju pároval ale už na nej vyskočil čierny stred so znamenim smrť - teda kríž. Hnevala som sa lebo som sa toľko natrapila aby som tu zelenu očistila a on ju znovu zaniesol, ale pochopila som celú príčinu prečo sa to deje a cesta je plná smrti a teraz cez tie bariéry smrti sa nedá dostať k tým životným zeleným. Mohol si ju párovať s akoukoľvek ale smrť vždy mala naviac. Vedela som že som na to prišla ako viem zo zelenej dostať smrť ale neprišla som na to ako odstraniť celý dielik smrť.
Odrazu som bola v miestnosti kde mi bolo bránené stretnúť sa s malým dievčatkom - bránené ale v tom zmysle že nikto nič nehovoril, nikto nezakazoval iba tam boli prítomní a ja som to vnímala ako zákaz. Stred si nepamätám len koniec kde to dieťa mala plné ústa krepového papiera, takých guľ z neho urobených a potom ich zjedlo a prišlo ku mne. Ja som vo svojej mysli im hovorila že prečo to dovolili ved to dieťa zjedlo ten papier aby sa ku mne dostalo, ale uvedomila som si že nemám komu čo hovoriť, lebo nikto nič nehovorí ani ma nepočúva a zobudila som sa.