Snívanie o snoch či o hrozbe - Diskuze a zkušenosti

Na začiatok chcem povedať že som počas všetkých snov vedela že snívam a že snívam o tom čo poznám z iných mojich snov a vedela som oddeľovať realitu.
Išla som si ľahnúť s tým že som rozmýšľala nad tým prečo je to teraz pre mňa všetko také ťažké, ale zrejme som ihned zaspala a ocitla som sa v mojej prvej veľkej vízie - vízia o dušičkach, o družine. Ten majster tam bol ktorý pripravoval dušičkam rucha, odrazu som znovu videla svoje rucho a uvedomila som si že v tých atlasových vzoroch sú vtkané znamenia a to vo väčšine astrologické značky aj ked nie všetky čo som si stihla uvedomiť poznám. Lenže majster tam stal so sklonenou hlavou a s veľkým smútkom, nič sa tam nedialo, nebolo tam nikoho. Pýtam sa prečo nepripravujete nové rucha pre dušičky? - už niet pre koho - to bola jediná odpoved.
Ako som odchádzala odrazu som videla akoby rozkvitala taká nejaká špongiová huba, vlastne to bolo celkom pekné, len ja som si uvedomila že v posledných snoch jej je čoraz viac a tak sa pýtam čo sa stane akjej bude veľa, -VOJNA - stroha, silná odpoved, ktorá ma vyhodila zo spánku.
Potom som odrazu bola v mojom byte, teda mal to byť dom, ktorý ma veľa miestnosti a prišla tam nejaká skupina ľudí s tým že mi to berie, boli tam úradnici, aj vyfešakovaní páni v čiernych oblekoch. Povedala som si že im to nedám, že je to moje a už mi z toho domu väčšiu polovicu bez opýtania zobrali. No rozmýšľala som či mám na to právo chcieť to ked som nikdy v reale v takom dome nebývala, len ho roky poznám z tej inej reality a oni mi zabranili zadný vchod a ukrajovali z mojich izieb a hlavne ma obmedzovali aj pri vstupe, aby som sa tam nemohla dostať.
Nakoniec som povedala mám na to právo, je to moje. Kúpila som 2 kg cibule a išla k ním kde som videla že tým chlapkom to predávajú, to moje. Začala som kričať že to patrí mne a že kde sa stratili sktine, taká vyplašená úradnička sedela na kraji a ja som ju tou cibuľou trafila do kolena a hovorím kde sú veci z mojich skríň, kde je ta chodba, kde sú tie skrine? - vyplašene mi hovorí, niečo sme rozdali ale tam toho už nebolo veľa. Ten čo to predaval sa mi smial do tváre, že ved tu malinkú miestnosť vám zatiaľ ešte necháme, začala som kričať, lenže oni sa mi smiali a odišli dolu do takej veľkej chodby kde začali oslavovať. Prišla som k nim stále s taškou a tou cibuľou, lenže oni boli tak veľmi už spití že už nevedeli ani hovoriť. kríčim na nich ako to mohli urobiť starej a chorej žene, ako vôbec také veci môžu robiť. Ten čo to predával sa chcel postaviť ale nezvladol to a tak som mu päsťou dala do boku s tým že hovorím - ako ste sa mohli tak predať za 700 korún. Vtedy povedal to nie ja som za tým všetkým ale tento - ako taká šedá myš prechádzal popri stene malý mužik, taký obyčajný.
Potom som už v dalšom sne v dome, ktorý mi vytlačili takým spôsobom že v každom dalšom sne niekto pristavil iný dom či už k môjmu oknu či vchodu a nakoniec som namiesto domu bola presťahovaná do takej len polorozpadnutej, stena medzi dvomi domami nebola, bolo to vytrhnuté tak ako to rozbili tu priečku, mali tam namontovaný ten chladiarenský agregát, hučalo to, bol tam veľký rámus a do toho veľmi silne pustená hudba a krik ľudí či pískot alebo rušná premávka ulicou, vlastne ten dom bol v rušnej ceste postavený. Tam som už nebola sama bol tam môj nebohý otec ale ten iba skonštatoval niekomu - tak toto nie je bývanie, toto nemôže zvládnuť, nemá ani len chvíľku pokoja.
Potom som bola dlho hore až som znovu zaspala a išlo o ten môj prvý dom, mala som na papieri rozkreslené ako také vajíčka v nejakej mriežke, vedela som že si musím ubrániť svoje aj ked ma tam už nechcú pustiť, vedela som že to musím ustať a nemôžu znovu všetko zobrať. Odrazu som si uvedomila že sú to zemiaky v mriežke a ja som si vo sne povedala - Bože tak Amerika s nami bojuje. Zobudila som sa celá zbitá a boľavá ale oveľa horšia bola ta beznádej ktorú som vnímala.
K Amerike - moja babička sa narodila vo Wošingtone a vlastne ja ako dieťa som veľmi chcela byť Američankou.