Keď príde nečakaný vzťah - Diskuze a zkušenosti

Rozoberajú sa vzťahy vedomých ľudí, nuž ja vám opíšem vzťah nečakaný aj ked to možno o chvíľu zmažem v bodoch skoro podľa Venduly.
Mala som 34, rozvedená, dve deti a išli sme oslavovať kolegyniné narodeniny. Niečo sa popilo, zábava bola fajn a ja som celý večer pretancovala s chlapcom ktorého som si poriadne ani len neobzrela, ale stále na mňa tlačil kolega ktorého som z duše nemala rada a tak mi prišlo vhod že ešte len začali hrať a ja som už mala tanečníka pri stole. Bol to taký cucák - no povedzte v ružovej košeli a čiernych nohaviciach. No skončilo to nakoniec tak ako som nechcela a my sme strávili noc spolu, nie som na to hrdá ale čo už. Prešiel pol rok a odrazu ma niekto hľadal v mojej práci a tam on, našiel ma aj ked nevedel o mne nič. Išli sme na kávu, ja som vedela že nemá šajnu koľko mám rokov, ja som mu tipovala 24-25. Rýchlo som vypila kávu a vyhrklo zo mňa - mám 34 rokov a mám dve dcéry 13 a 11 ročnú a takúto ženu určite nechceš - a zmizla som. V roku 1990 a teda o dva roky som mala dcéru v nemocnici a išla som za ňou a stretla som ho tam ako pacienta a potom nám osud prihral jedno stretnutie za druhým, chodila som na jogu a odrazu prišiel do tej skupiny aj on.
Nakoniec sme sa na další deň stretli 3x v meste a on vtedy povedal - už dosť toto už je na panaka, musíš ísť so mnou.
No a ako keby sme začali spolu chodiť, ale mňa to vôbec nebavilo, nevidela som žiaden význam, bol o 9 rokov mladší, slobodný bez záväzkov a tak som po dvoch týždňoch povedala - vieš ja nemám chuť na žiadne randenie, nechce sa mi s nikým chodiť, toto nemá význam.
On povedal - a čo by sme mali urobiť? - na to ja so svojským humorom som povedala - no vieš ja to vidím tak, ak chceš so mnou žiť naozaj ako hovoriš tak sa ešte dnes ku mne nasťahuj a budeme žiť spolu.
Zasmiala som sa a myslela si aká som vtipná. Medzitým prišla búrka a ja som s deťmi zmokla, tak sme si urobili večer pri sviečkach, počuvali gramo a ležali na koberci až tu niekto zazvoní - moja dcéra mi doviedla do obyvačky jeho, s jednou igelitkou a povedal tak som tu.
Nevedela som či sa smiať alebo plakať, nevedela som vôbec reagovať, ale uvedomila som si že ja som dala tu podmienku nech už bola z mojej strany akokoľvek myslená.
Tak som mu povedala - tak vítaj, myslím že nám to viac ako 2 týždne nevydrží.
Prežili sme spolu 22 rokov až smrť nas rozdelila.
Mali sme to obaja ťažké nepomer veku a potom doba nie príliš naklonená takému dobrákovi ako bol on - dobrák v úvodzovkach, lebo to bol jeho problém - nevedel povedať nie.
No pravda je že moje dcéry mali v ňom veľkú oporu, dcéry a vnukov miloval najviac na svete. V živote mi nepovedal - čo to zas vyviedla ta tvoja dcéra - ale vždy čo to zas vyviedla ta naša dcéra.
Hádali sme sa dosť ale nikdy nie tak že by sme museli odprosovať druhého, lebo to nikdy nezašlo do takých rozmerov a tak stačilo slovo prepáč.
Mňa najviac vytáčalo to ked mi povedal že nám môžu všetci závidieť ako krásne žijeme, keby som vedela aké manželstva majú jeho kolegovia . Penila som, lebo nechcel pochopiť že mňa nezaujímajú iné rodiny ale môžme ešte lepšie žiť my. To on ma naučil, aby som nepozerala na to čo povedia ľudia ale aby som veci robila pre seba a nie pre iných.
Je to divné ale on miloval moju silu, bol na mňa nesmierne hrdý.
Veľa veci by som teraz urobila inak, hned v ten prvý večer som stanovila hranice a on ich naozaj vždy dodržal.
Miloval moju veľkú rodinu, raz na svadbe neteri mi povedal - už viem prečo som ťa musel uhnať aby si so mnou žila - musel som vidieť naozaj čo je to rodina.
Tak ako on miloval moju rodinu veľmi ho mali radi aj oni.
Naučil ma mnoho, naučil ma aby som sa milovala a nechal mi môj priestor, bol ten ktorý vycítil že mám bolesti alebo ma niečo trápi a objavil sa pri mne aby ma objal.
Osud nám dal do cesty mnoho prekážok ale muselo to byť, lebo aj ja a aj on sme v ten posledný spoločný rok povedali -chcem s ním byť aj ked nevie zarobiť peniaze a nechá sa oklamať, chcem s ním byť lebo to tak cítim, lebo ho potrebujem, lebo ho milujem.
Ked prišiel z Francuzska presne mi to povedal aj on - vieš kladol som si otázky prečo mi tak veľmi chýbaš ked sme sa dosť v poslednom čase hádali, neviem to vysvetliť ale viem že bez teba byť nechcem. A ja som pochopila že ma tu nedrží nič a môžem mu splniť jeho sen a žiť s ním vo Francúzsku a že teda pôjdem s ním tam aj ja. Ten posledný polrok to bola prechádzka ružovým sadom aj ked v tvrdej drine ale boli sme nesmierne šťastní
Nedožil sa už toho aby sme v lete odišli tak ako to chcel, lebo odišiel on a ja som ostala.