Saly (* 9.7.1976)
Žena
ďakujem a rady

Som k mame určitým spôsobom pripútaná a cítim záväzok voči nej, byť jej nápomocná, k dispozícii, keby potrebovala, veľkú zodpovednosť ... neviem či je toto tá "zdravá obeť" alebo nie no tak to cítim.
Skúšala som rôzne metódy no nepodarilo sa mi zatiaľ prísť na to (nevynorilo sa mi), čo je mojim poslaním, ako sa môžem čo najlepšie sebarealizovať, lebo na všetko sa cítim nie dosť schopná, neistá sama sebou, nech robím čo robím. Viem, že môžem čokoľvek no kým nemám pocit, že je to ONO, že toto naozaj chcem, tak sa nepohnem.
Kto nevie čo chce, ten zrejme k sebe pritiahne ľudí, čo ho budú tlačiť do vecí, ktoré nechce. Viem však, som presvedčená o tom, že ak by som sa pre niečo rozhodla, tak si za tým pôjdem a nikto ma nezastaví. Najťažšie však pre mňa je zistiť, čo by som naozaj chcela, čomu by som chcela venovať energiu, čas, čo by mi robilo radosť a zároveň by ma to aj uživilo. Nemám potrebu robiť čokoľvek, len aby som zarábala a necítila vnútorné naplnenie, zmysel tej práce. Najradšej by som bola na voľnej nohe, no ako a čo by som robila, to neviem. Keby som vedela, našla by som isto aj odvahu pustiť sa do toho a možno aj tá baranská aktivita a sila by sa prebudila. Zatiaľ je to taký začarovaný kruh.