Podivné hrátky Osudu a mého Ega - Diskuze a zkušenosti

Svetlonošk.a Milý kocouře Mivíku,
Som v práci na 12 -tke a tak mám čas ti ráno napísať svoju osobnú skúsenosť a môj názor, ak ťa to zaujíma.
Veľmi dobre poznám to, o čom píšeš...nie, že by sa mi v štúdiu nedarilo, to šlo výborne, ale to sebapreasadenie sa, resp. sebapomoc, ktorá mi, podobne ako tebe, neskôr v živote, šla hladko pre ostatných a mizerne pre mňa.
Sú tam dva faktory: málo sebalásky a karmická pomoc / dohody uzavreté pred inkarnáciou/ s ostatnými.
Tak cca do 30-tky ( keď je človek ešte mladistvo priebojný )to ešte šlo a ani som nad ničím moc nepremýšľala. Už ale v 26 sa to začalo nenápadne meniť a v 33-ke to už bolo jasné...Najprv som toto mala v práve, že som iným dokázala pomoct viac ako sebe a potom v alternatívnej medicíne, kde som mala syndróm tzv. karmockého liečiteľstva, ktorý sa prejavoval tým,,že som každému chcela pomôcť aj keby som sa pri tom úplne vyčerpala, tak trocha páchanie dobra:-)Potom sa to troška zmenilo, na "všetko môžem nič nemusím" a potom na "nič nemusím".
To bolo v jednej línii.V druhej som zistila, že aj keď sa na uši postavím, viem, že niečím si musím prejsť a "odžiť" si to, aj keď sa mi to nepáči.To sú tie následky, ktorých príčiny som vytvorila v minulosti.
Teraz pozorujem moje obmedzujúce názory a predstavy a v duchu hesla " všetko je možné", si pre seba predstavujem tie najkrajšie scenáre pre mňa, v súlade s Božím plánom a najlepšie pre všetkých zúčastnených a postupne sa to mení.
Samozrejme, že posledných 20 rokov na sebe intenzívne pracujem, žijem vedomý život a "prijímam, aj keď nerozumiem". Niekedy mám pocit, skoro istotu, že všetky predošlé životy som sa rozhodla "odkarmiť" v tomto živote a je to jazda na horskej dráhe...Niekedy viac či menej s odpočinkom, ale neustále.
Keď to zhrniem, vyzrela som, čokoľvek sa mi v živote stane, zvažujem, či je to vhodné i pre mňa, nielen pre ostatných a i keď sama seba ešte nekladiem na 1. miesto , aj keď by som mala, posttupne sa všetko lepší.
S pokorou a vierou v lepší zajtrajšok prijímam to, čomu nerozumiem a žijem.
Svetlonoška

kocour_mivik » Svetlonošk.a Milá Svěrlonoško,
moc ti děkuji za rozsáhlý příspěvek k tomuto tématu
Odpovím ti do vzkazníku
Milan

kocour_mivik » Svetlonošk.a Zdravím,
nemohu říci, že by se mi ve studiu nevedlo, patřil jsem k premiantům už na ZDŠ,
i na gymnáziu, leč tu a tam mě Osud tím selháním zhodil do propasti a to zrovna v tématech o kterých jsem spíše veděl i cítil, že jsou klíčová a důležitá,mimo jiné proto, abych a možná to zní hlpupě upevnil svou chatrnou sebedůvěru a děravé sebevědomí, již tak dost bičované.
Nejvíce se to projevobalo na vysoké škole, a dopadalo to dokonce tak,
že jsem se cítil jako budižkničemu, bezcenný a marný..
Zajímalo by mě, proč jsem si to musel odžít..
Zatím jsem ovšem nedispěl do stádia přijímat a odžít a snažím
se bouřit.. To ovšem nebude asi správný klíč k otevření
těchto tajemných dveří..
Často jsem při takovím pádu byl zoufalý, nešťastný a brutální
a velmi bezcitný, počítám že to je důsledek toho prožitého
Přeji krásný den
Milan