K ničomu sa veľmi nepútaj a nebudeš musieť plakať - Diskuze a zkušenosti

Ase Lenže tá veta je blbosť. Bolesť nepôsobuje pripútanosť. Pripútanosť je spôsobená nevedomosťou, z nej vychádza to, že nechceme pustiť. Pripútanosť je následok, výsledok nášho nesprávneho postoja, prústupu, náhľadu. Budhismus učí o tom, čo to tá bolesť vlastne je, ako vzniká, ako zaniká, a aká je cesta z takej pripútanosti, ako sa oslobodiť od pripútanosti, závislosti a dosiahnuť vnútorný stav nezávislý na okolí.

Správnym náhľadom na vec, postojom, môže človek v radosti prežívať život, a využiť ho k tomu, aby sme poznali, čo nás tu púta, putá si poriešiť, opraviť, spracovať energiu takého stavu, pozdvihnúť, odovzdať :-))))), energia odovzdaním smeruje do vyšších centier, ktoré sa takýmto zbieraním energie rozvíjajú - vznik podmienok pre duchovný rast. Pripútanosti sa vlastne človek vzdáva za "chodu" až postupne zozbiera toľko energie, že mysli ani nedovolí, aby sa hla, mysel sa postupne dostáva pod kontrolu a ovládnutá mysel zachováva dobrý radostný stav bez ohladu na okolnosti.
Človek si často zaleze do kláštora trebárs duševného, imaginárneho, niekde do jaskine často aj imaginárnej, vo svojej hlave, a tam si myslí, aký on je odpútaný. Na energetickej rovine mu ale stále bežia procesy a toky energií, o ktorých nemá ani tušenia a tým môže pripútanosť oveľa viac posilniť, najmä ak do toho ešte robí nejaké duchovné cvičenia, energia z takýchto cvičení je stiahnutá do nevedomých vzorcov, do nevedomých reakcií bežiacich na podvedomí. A potom platí heslo - cesta do pekla býva dláždena dobrými úmysly či tak nejak. Zrovna včera som sa bavil s jedným jasnovidným kamarátom, že vedla neho býva človek "pekelník". Že ten človek má v sebe peklo, on si ani neuvedomuje, v akom pekelnom vnútornom stave sa nachádza, že to je naozaj zlý človek. A vtipné je, že práve ten kamoš má takú auru ktorú neposkladáme ani tu všetci dohromady, ono to dobro asi bude tak nejak vyvažované, ako píše Sosna, aj v inom smere. Dobre je to pre jedného aj pre druhého, pekelník sa vedľa toho duchovného popraví, a duchovný sa takto delí o duchovno s tými, ktorí to najviac potrebujú. :-)

Ase » ohenvoblacich To čo píšeš, nieje odstup. To budha by bol potom najnudnejší človek na svete, stelesnenie nudnosti
Ale niesi v tom sama, z istých duchovných kních som tiež skoro osprostel

Najdise.cz » Ase Systémová zpráva: Příspěvek je od uživatele Argyll, který(á) již smazal(a) registraci na tomto webu:
=====
Pokud člověk spatřuje smysl v citovém vyžívání, měl by tuto cestu následovat s co největší opravdovostí. Je nevyhnutelné, že takto dojde jednoho dne k poznání, že (když to trochu zkarikuji) EMOCE JSOU NUDA :)
Člověk, který se znovu a znovu vrhá do příboje prožitků ze strachu z prázdnoty a nudy je stejně nesvobodný, jako ten, který si zakazuje cítit, aby nemusel trpět.
Řízený citový odstup má smysl pouze tehdy, pokud má člověk jasno v tom, že skrze tento odstup nabývá něčeho, co je nekonečně více osobně naplňující. Lao-c´ pro to používá pojem "hluboký život". Pro mě hloubka není synonymem citového dramatu, ale klidu. Nemluvím o klidu, který vzniká popřením citu (je neudržitelný a falešný). Mluvím o klidu, který vzniká kultivací citů, pokorou a zdrženlivostí.

ohenvoblacich » Ase A nebyl? Když hlásal teorii úplného rozplynutí,vyvanutí? K dosažení entropického stavu nebo chcete-li nirvány? Ono sedět osm let bez hnutí pod stromem je docela nuda..a přesto má tolik přívrženců..i efektivně se nudit je totiž machrovinka.A Buddha machr byl,měl to poctivě prožitý,ne načtený..

To např.zenoví mistři jsou jiné ti (se) rozhodně nenudí:-)


Chce to vybírat si tu správnou duchovní literaturu.A která je ta správná? Než se v tom trochu zorientujeme,nějaký čas to trvá..třebas mnoho let.Nu což,času dosti..mezitím se můžem směle nořit

Ase » Argyll Praktická otázka. Ako vnímaš následkom čoho, že mysel nieje v prítomnosti.

Ase » tajga Majstra robí cvik. Je dobré si vyhradiť každý deň aspoň 15 - 20 minút zo dňa len na takéto cvičenie, kde sa človek cvičí len v spočívaní v prítomnosti, tu a teraz. Pohodlne sa usadiť, najlepšie na stoličke s vystreným chrbátom aby energia mohla volne prúdiť a len pozorovať, byť tu a teraz, spočívať v sebe samom. Mysel bude mať zo začiatku obrovské tendencie sa neustále rozbiehať, sama si hladá nové a nové témy, a premýšla, je ako opica, ktorá uchopuje všetko čo je v jej dosahu. Človek je myslou stále upnutý na myšlienky o budúcnosti alebo minulosti, preto sa mu nedarí byť tu a teraz, akoby ani nežil, z toho potom vznikajú depky.
Moja skúsenosť je taká, že pozornosť sa dá upnúť aj na zmysly, zrak, zvuk, čuch, vnímanie povrchu tela, pohyb, dotyk. Vždy keď si človek uvedomí, že sa mu rozutekali myšlienky, presunie pozornosť na to čo vníma tu a teraz, na činnosť, akú aktuálne vykonáva. Ak človek venuje pozornosť takto bdelosti, tým sa zároveň uberá energia aj negatívnym duševným stavom, pripútanosti, závislostiam, reaktívnosti. Tai-chi je udržiavanie a nácvik takého stavu v pohybe. V takomto stave prítomnosti sa dajú robiť aj domáce práce :-), práca na záhrade, výlety do prírody. To je jedna z možností, aké sú, budhismus pozná takýchto pomôcok viac.

Ase » ohenvoblacich To neviem či bol budha nudný, ale neviem o tom, že by hlásal teóriu rozplynutia. Nirvána sa nedosahuje. Nirvána tu je, je to stav ktorý má človek prehlušený všetkým čo je v ňom podmienené, nepoznávajúc u toho svoju nehmotnú a nezávislú podstatu, stav nezávislý na nikom a ničom, stav jednoty. Samsáro a nirvána pre budhov neexistuje, to je len pojem pre intelektuálnu mysel, pre lahšie uchopenie učenia, ktoré má byť pomôckou pre nás neosvietených :-). Však zenoví majstri učia cestu k tomu. Ono ani 15 minút sedieť "zenovo" na zadku nieje žiadna sranda:-).
Ohladom literatúry som niekolkokrát málem "dojel". Literatúra zdeluje len po určité hranice a keď objavili sa veci, ktoré nikde neboli popísané, našťastie upozornili tí, čo mohli také knihy aj písať... Ale nepíšu ich, vedia prečo, sú to tzv. učenia zdelované od úst k uchu.