Mám pocit, že ľudia s veľkými svetlami v strelcovi nejak často myslia na, čakajú, alebo rozoberajú smrť.
Asi jediná vlastnosť, ktorá mi na nich veľmi nereže. A cítim za tým ale taký chladný sadistický deštruktívny nádych. Nie je to vodnársky nihilizmus, rybia odovzdanosť, ani škorpiónsky pohľad do veľkej tmy. Ale hľadanie poznania oného sveta cez deštruktívny a násilný prechod.