Je Láska večné hľadanie? - Diskuze a zkušenosti

DUŠA Počas niektorých reinkarnácií sa rozdelíme. Práve tak ako kryštály a hviezdy, bunky a rastliny, aj naše duše sa jednoducho rozdelia. Sme súčasťou toho, čo alchymisti nazývajú Anima Mundi, Duša sveta. Keby sa Anima Mundi iba delila, rástla by, no postupne by slabla. Preto vždy, ked sa rozdelíme, musíme sa opätovne stretnúť. Takéto nové stretnutie sa nazýva Láska. Lebo duša sa vždy rozdelí na ženskú a mužskú časť. Tak to stojí v knihe Genezis. Sme zodpovední za celú Zem, pretože nevieme, kde žijú Druhé časti, ktorými sme boli od počiatku čias..ak sa ony majú dobre, aj my sme šťastní. Ak sa majú zle, podvedome s nimi znášame časť ich bolesti. Predovšetkým sme však zodpovední za ich opätovné spojenie. Druhá časť nám určite skríži cestu prinajmenšom raz v každej inkarnácii, aj keby to malo byť iba na chvíľu, pretože podobné okamihy prinášajú takú intenzívnu Lásku, že z nej môžeme čerpať až do konca našich dní.Rovnako môžeme Druhú časť nechať, nech si ide svojou cestou, nemusíme ju prijať, ba dokonca ani rozpoznať. V takom prípade je však potrebná dalšia reinkarnácia, aby sme sa s ňou znova stretli. A naše vlastné sebectvo nás odsúdi na najhorší trest, aký sme si sami vymysleli: na samotu.Ľudský život tu na Zemi má iba jeden cieľ – nájsť svoju Druhú časť. Nezáleží na tom, či sa pri tom človek tvári akoby hľadal múdrosť, peniaze alebo moc. Nech by dosiahol čokoľvek, nebude úplný ak nenájde svoju Druhú časť.Ľudstvo – s výnimkou niekoľkých bytostí pochádzajúcich priamo z anjelov, ktoré pre svoje stretnutie s Bohom potrebujú samotu – dosiahne spojenie s Bohom iba vtedy, ak sa v istej chvíli aspoň v jedinom okamihu života, dokáže spojiť so svojou Druhou časťou./z knihy Brida/Ale v knihe Co jsou to spřízněné duše sa zase píše:Veľká väčšina z nás tú PRAVÚ osobu, s ktorou by sme žili šťastne až do smrti nenájde, pretože taký stav nemôže trvať večne. Život šťastný až do smrti príde neskôr – potom, čo nás naše vlastné skúsenosti vybrúsia k dokonalosti..tými, ktorí nám pomôžu tejto dokonalosti dosiahnuť, sú práve naše SPRIAZNENÉ DUŠE. Pravdepodobne to však nebude prechádzka ružovým sadom. Ľudia mylne očakávajú, že nás spriaznená duša naplní tak, ako to dokáže iba naše duševné dvojča. Nájsť však DUŠEVNÉ DVOJČA je však málo pravdepodobné, že sa tak stane na našej Zemi.Sme, či nie sme odsúdení na večné hľadanie?