Zornička (* 1.1.1990)
Žena
Ty už týden dávaš dokopy informácie o tejto téme? Tak sa potom stav, a rovno s Aviou, lebo tolko materiálu čo ti poskytnem neunesieš

Doslova o posadnutom maniackom a zdravému rozumu nepochopitelnom napádaní, ktoré sa stretlo niekedy s mojou odozvou, niekedy s plačom, niekedy s chorobou, niekedy s rezignáciou a pokusom o zmier a bezvýsledne ..
Ani tu neplatí to omieľané zrkadlo, že by som to ja vyvolávala a dávala príčinu a tak.. Bol to dlhodobý proces, ktorý ani nepatrí na verejnú diskusiu, čo sem však patrí je to, aby sa nikto nikdy neobviňoval, (ako ja predtým) že to vyvoláva a že by mal so sebou niečo robiť, lebo že "len tak" sa to nedeje..
Ten človek, ktorý to robil mne má problémy s celým svojím okolím, od domovníka, cez predavačky v obchode až po vlastnú famíliu či najlepšiu kamarátku, takže ja som nebola cieľom útokov, ale taký namierený hromozvod do ktorého sa to valilo..Hromy a blesky si vyberajú najvyšší bod a ľudia na svoje vybíjanie potrebujú najsilnejších jedincov

Čo mi došlo ale až po rokoch, ked som skončila takmer u doktora.
Nič netušiace okolie sa však naivne domnieva úplný opak a odsúdi každého slovami dnešnej dobe tak bežnými aj tu na diskusii -
má čo chcel, má čo si zaslúži, nemá si to nechať, prípadne dobre mu tak

Čo je to však za proces akoby "dozrievania" dávajúci obidvom stranám viac než dve vysoké školy psychológie, to tuší málokto. Asi nikto.
Tak ako si ja neviem predstaviť, ako je basistovi v Leopoldove a čo tam celé dni na 20 rokov zavretý robí, tak si nikto nevie predstaviť, čo je to "odolávať" vysielanému "zlu"
A pozemšťanovi do témy - spôsobuje to doslova psychickú a fyzickú bolesť všetkého druhu, spacifikovaného celého človeka, neopísateĺné stavy, ktoré ústia do choroby. Ja poznám totiž po osobnom skúmaní takých ludí viac. To nie je len nejaká nepohoda.
To sú veci, s ktorými si slabší jedinec už ani sám neporadí.
Ja ako mimoriadne citlivý jedinec

to nasávam ako špongia, ked som otvorila mail tak mi išla doslova bolesť do ľavej ruky a smerom k srdcu.
Preto reči že človek nikdy nepotrebuje cielenú "ochranu" sú pre mňa úsmevné. Nie každý. A nie myslieť na zlo a teraz ho skúsiť odvracať. Ale naopak pozitívnymi rôznymi technikami, myslením a celkovým cieleným povznášaním stavu človeka sa dá dosiahnuť hodne.
Návšteva obvodného, že bolí ma hlava alebo ruka alebo brucho je začiatok konca. Tá situácia totiž často doslova čaká, kedy sa jej človek zľakne a začne chodiť napríklad po doktoroch
