vzťah a závislosť - Diskuze a zkušenosti

Obávam sa,že to bude dlhé ,pretože aj keď som človek dosť uzavretý,keď začnem písať,neviem sa zastaviť :20:/to sem píšem len preto,že som včera Chossému napísala,že príspevky dlhšie ako 2 cm nečítam ,takže ak na to nebudete mať trpezlivosť-chápem to Pred asi 3-mi rokmi som bola zoznámená s "mladým mužom"-bolo mu vtedy skoro "16" a odvtedy trvá tento náš priateľský vzťah-nevzťah.Je telesne postihnutý,na svoj vek má dosť rozhľad /teraz už má 18/,je iný ako decká v jeho veku-určite aj vďaka svojmu postihnutiu,lebo nemá príliž možností komunikovať s vrstevníkmi.A myslím si,že hlavne preto sa viaže na dospelých.A v našom vzťahu je obrovský nesúlad-on -spoločenský,rád rozpráva /rád si trošku vymýšľa,aby zaujal,zapadol/ a ja :14:/pred nedávnom som sa identifikovala v Lune v Rakovi v XII dome a v Čiernej Lune v mojom I.dome :23:/-uzavretá,milujúca samotu,ťažko nadväzujúca intímne priateľské vzťahy,odstup.../aj keď to tak nevyzerá -tu na najdise-lebo rada píšem-tuším Merkúr vo váhach :13:/Mám pocit,že si ma vybral ako priateľku a ja som v pozícii,keď túto rolu musím prijať. /nechcem sa ho dotknúť,je tel.postihnutý,veľmi zraniteľný/.../Ale mne to nevyhovuje.Často mi píše sms,volá mi/aj keď som sa už odsťahovala z Moravy na Slovensko/,rodine napríklad povie,že ja som ho pozvala na návštevu,že ja mu píšem a chcem s ním riešiť svoje problémy.Chápem ,prečo to robí,potrebuje tiež žiť-často mám pocit,že umelo živí umelo vyvolané vypäté emočné situácie,aby aspoň takto "žil".Neviem nájsť k nemu cestu-je odo mňa o hodne mladší,nejakú dobu-keď sa to stupňovalo /sms,návštevy,zamilované pohľady.../ som mu povedala,čo si myslím,že mi to vadí,že nemôžem s ním tráviť toľko času.Urazil sa,zamontovala sa do toho aj jeho rodina a nevedela to pochopiť,že mi to vadí,veď on ma má za dobrú priateľku.Po nejakých dvoch týždňoch mi napísal,že už sa na mňa nehnevá,a že keď chcem,tak ma môže prísť navštíviť.A tak to trvá zas ďalej a rovnako,pretože ja nechcem byť neslušná,na sms odpoviem atď.Mám v sebe obrovský rozpor,ktorý neviem vyriešiť.Kde je tá miera-kedy mám právo druhému človeku povedať,že mi tento vzťah,na ktorom si tak hrozne zakladá, nevyhovuje,že ma tá závislosť hrozne zväzuje?Keby sa do mńa niekto zamiloval,nie som povinná zamilovanosť opätovať,ale ako je to v priateľstve,ja si uvedomujem,že z mojej strany sa o priateľstvo nejedná.A pritom mu neublížiť.Predtým bol silne naviazaný na jednu staršiu ženu a ich "priateľstý vzťah" /myslím si/,tiež skončil pre tú jeho závislosť.A ešte sa mi tam vynorila jedna informácia-o mne-neschopnosť /strach/ povedať /najmä,čo sa týka mužov/-DOSŤ,NECHCEM TO..Mám pocit,že je to nejaký blok vo mne z minulosti-pri regrese som riešila znásilnenie a terajší vzťah k mužom a tiež mám pocit,že tento vzťah ku mne prechádza ešte z minulosti,len akosi neviem,čo sa mám naučiť.Som síce Panna-rada všetko rozoberám ,ale často pre detaily nevidím celok,tak vás prosím o radu,čo Vás k tomu napadá.A pohľad z vyššej perspektívy. ďakujem