a svet ide ďalej - Diskuze a zkušenosti

05.11 to bude presne mesiac čo mi môj muž oznámil, že už si ma viac nevie predstaviť ako svoju manželku, že sa s touto myšlienkou pohrával už dlhšiu dobu a len čakal na znamenie. To znamenie sa zjavilo v podobe ženy o desať rokov mladšej odo mňa. Ale mala by som začať od Adama, teda od začiatku. Môj muž sa rozhodol zmeniť zamestnanie,dvadstaťpäť rokov robil v bani, kde sa pohyboval, medzi chlapmi a sem tam nejakou tou ženou. Tak nastúpil do nového zamestnania. Ešte si pamätám ako včera, keď sme sa smiali, že ho budem musieť dávať sledovať, nakoľko je to tam samá ženská. Potom to začalo, postupne, nenápadne, spočíval môj muž na mne tajnými pohľadmi bol stále zamyslenejší, podráždenejší. Neostávalo mi nič iné, len sa ho spýtať, čo ho trápi i keď som vedela, že touto otázkou si ja spôsobím najväčšiu bolesť. Ako som očakávala a (zároveň niekde v kútiku srdička dúfala, že nie) mi oznámil, že sa zamýšľa nad životom so mnou, či to všetko má ešte zmysel. Môj muž je teraz zamestnaný v podniku plnom žien, mladých, starých, pekných, menej pekných, atraktívnych, proste ŽIEN. Padol niekam, kde nikdy nebol do kolotoča úsmevov, veselosti, flirtovania, zábavy, žien oslobodených od domácich starostí, problémov, ktoré zahadzujú pred dverami práce.Nikdy v takom prostredí nepracoval a viem ako to na neho musí pôsobiť. Veď som žena, tiež keď vchádzam do práce, nechávam starosti pred dverami, za prvé, nebudem zaťažovať kolegov svojimi domácimi starosťami a za druhé tiež potrebujem vypnúť od domácich starostí. Som stále usmiata a veselá. Stále sa pohybujem v spoločnosti chlapov. Nik ma inakšiu ani nepozná.Ale vrátim sa k danému dňu. Povedal, že už sa nad tým zamýšľa mesiac. Tak sme sa rozprávali čo komu vadí na tom druhom a ako si predstavujeme, čo ďalej. A svet išiel ďalej, len náš život zastal na jednom mieste. Povedala som si, že počkám, nechám mu priestor, nebudem mu nič predkladať ani zatiaľ riešiť. Veď on sám si spomenie, čo má vo mne, že aj ja som zábavná, vtipná. Na dôvažok inteligentná a pekná, že tie jeho kolegyne strčím do vrecka ľavou zadnou. Možná to znie, že sa vychvaľujem, ale on si ma preto bral, teda nie len preto. Na to všetko ale on zabudol.Stretol ju, pozná ju mesiac a chce podať žiadosť o rozvod. Nič iné ho nezaujíma, nikoho nepočúva, len svoju usmievavú, veselú priateľku, ktorá chápe jeho bolesť, že ma opúšťa. Na dôvažok, chápe aj moju bolesť moje trápenie,lebo presne toto prežila aj ona. Ja dodávam, že až dva krát. No čo, môj muž je totálne zamilovaný ako by mal pätnásť. Nevidí nepočuje a rúti sa do obrovskej záhuby.Žena jeho života má päť detí, je samá pôžička, ktoré nestačí splácať, vyhodili, ju zo socialneho bytu lebo neplatila, žije z rodičmi a v jednom byte. Ale stále je usmiata a z ničoho si hlavu nerobí. Chodí po diskotékach a zabáva sa. Ani sa jej nečudujem, veď si našla ritiera v plnej zbroji, ktorý sa o padlú ženu postará a nenechá ju v núdzi. Možná mu počne ešte šieste dieťa. To nie sú informácie jedna pani povedala, to je prieskum vo verejnosti. A ešte aj chválenie sa manželovej priateľky samej vo svojom okolí.Ja to viem a nič nemôžem robiť, len sa pozerať. Každé ráno sa zobúdzam a moje srdce sa rozpadá na milión kúskov. Vždy sa ich snažím zlepiť, aby som mohla existovať ďalej, žijem a zároveň umieram každý deň. Ja viem, že to pomaly prejde, že sa mám vschopiť zdvihnúť hlavu a isť ďalej, že mám byť hrdá. To ale nejde, hrdosť, láska, bolesť, možno zajtra ich už spojím a pôjdem ďalej, ale dnes sa chcem len skrútiť do klbka a plakať až do konca života.