alassea (* 6.9.1969)
Žena
Nechceš rozobrať moje dva sny?/prosíííím :
12:/.Totižto sa mi dnes snívalo a zapamatala som si to

a pripomenulo mi to dávnejší sen-tak nejak obsahovo podobný.Bola som v sne so sestrinou rodinou-ona odišla niekam autom,a moj syn mal ísť za ňou

,a muž navrhol,že mladý muž,čo tam s nami bol ,ho za ňou zavezie,ja som si nebola tým istá-vyzeral skor ako dieťa-spýtala som sa,či má vobec vodičák,on mi ho ukázal /vyzeral trochu ako doma vyrobený/,pochybovala som ale moj muž vobec,tak som zvolila,keď som ich videla odchádzať,strach začal stúpať,odišli 4 poschod.autobusom,mala som strach,že v zákrute sa prevrátia,moj muž akoby nič nevnímal,zachvíľu sa vrátila moja sestra mala na ruke prevesenú fialovočiernu priehľadnú záclonu,ktorú ušila /jediná farba v tom sne/a o synovi nič nevedela,schytila ma panika,že ten mladý muž ich tým pádom nenájde a ja nenájdem ich,pretože nemal ani mobil,schytila som nejaké vozítko /veľmi pomalé/ a s plačom som sa ich vydala hľadať,mužovi som to ani nestihla povedať-on doveroval,ja nie.Zobudilo ma /v skutočnosti/ synovo poplakávanie....
Ten prvý sen bol podobný /tiež tam bola moja sestra ,ja,syn,stála som so synom pred malým rušným mestečkom plným obchodov a ľudí,najprv sa mi tam stratila sestra s kamarátkou,potom sa ma pustil syn a utekal do tých uličiek,bezmocne som tam stála a občas ho zahliadla v mieste,kde bolo menej domov,potom som sa ho vydala hľadať /vedela som,že to nemá zmysel-že ho tam nemožem nájsť,došla som až na koniec tých uličiek,bolo tam zaparkované auto-v ňom bol moj muž a syn,ktorý sa zo srdca smial.V tom som sa zobudila.............
Budem to s tou vodou pred spaním skúšať, a snáď to nepamatovanie prelomím.

Bea PS:syn má 4 roky.Je to niečo o dovere?teda myslím,že sa snažím doverovať,čo je dobré,ale niekedy-keď mám stiesnené pocity,by som mala doverovať skor svojim pocitom.
