právr som sa zobudila po nočnej....mala som naozaj zvláštny sen a neviem si ho vyložiť....nepamätám si celý..skúsim iba fragmenty......bola som v cudzom starom naznámom meste, na niejakej rodinnej oslave, hlavná dejová línia sa odvíjala okolo chorého maličkého dievčatka, bábetko, kamarátky, ktoré som jej zobrala do opateri na deň aby si odpočinula...rýchlo rástlo, ale ostávalo bábetkom...medzi tým som chodila po tom meste, tmavom, ale krásnom, sem tam pršalo a všade bolo mokro a na zemi boli šmykľavé veľké kamenné dlaždice...zoznamovala som sa z chlapmi, teda skôr s chlapcami, tancovala a bola šťastná....ale v podvedomí som stále myslela, že musím stihnút tú oslavu a postarať sa o to bábetko...celý sen končí tým ako po blate a vode prechádzam k domu kamarátky a nesiem jej bábetko o ktorom si myslým, že je mrtve, ale pevne dúfam, že nieje, divam sa na cestu prší a v diaľke je zábradlie ku ktorému sa musím dostať.......celkove ten sen nebol smutný a zobudila som sa z určitou nádejou a šťastím...pokúste sa prosím sa z toho vymotať