Stromy - Diskuze a zkušenosti

Občas majú radšej samotu Na nikdy nekončiacej lúke. Na obdiv kladú svoju prostotu, Keď stoja ruku v ruke... skrývajú ako do prameňov Každučký nádych vzduchu A do nás ako do koreňov Sa vkradnú k nášmu sluchu. Zaplačú kôrou zjazvenou A na ich nemích lícach Sa z miazgy krutou premenou Zaleskne pryskyrica Rozmary tíško znášajú. Prírody, matky bytia, Korunou svojou dýchajú A z koreňou sa sýtia. Dávajú viac, než oni chcú A predsa majú viacej Keď vtáčiky im štebocú A tiché zvery spiace S dôverou do ich bezpečia Sa stúlia na noc k zemi Na sen ich s láskou presvedčia Keď bdejú nad ním stromy